A teraz niečo úplne iné. Téma covid. Moja obľúbená, snáď aj najobľúbenejšia. Na poslednej stretávke z gimnázia mi jeden spolužiak rozprával, ako sa snažil ľudí okolo seba na začiatku pandémie upokojiť. Vraj čo horšie sa vám môže stať ako že zomriete.
Nemislel to ako fór a to je na tom celom to zábavné. Asi naozaj nie je dobré žiť život v strachu zo smrti. Iste nie v tomto veku. Môj ročník je na tomto svete už dobre više 50 rokov. Nie je to až tak dávno, čo sa ľudia dožívali v priemere o 10 rokov menej. Nehovorím, že už mám života dosť a už ma nebaví, ale iste sa nejdem doma schovávať v strachu pred covidom.
Už vás počujem, milí zamestnanci verejného sektora, ITečkári, lekári, študenti a novinári. To, že si takí nezodpovední a ľahostajní k životu, je tvoj problém. Mi zodpovední a neľahostajní zostaneme zavretí doma.
Presne. Ak sa bojíte, zostaňte doma. Ja vás von neviháňam. Len ma prosím nabudúce nenúťte robiť to isté v dobrej viere, že mi pomáhate. Naozaj o túto pomoc nestojím.
A podľa vísledku volieb usudzujem, že ani väčšina tejto spoločnosti.