Ivan's blog

Nové americké clá na čínske vírobki majú hlavu a pätu, nech si o Trumpovi mislí kto chce čo chce. So strategickím protivníkom totiž nechcete mať zápornú obchodnú bilanciu z dvoch veľmi dobrích dôvodov. Dovozom totiž jednak financujete svojho nepriateľa a jednak sa stávate na ňom závislím. Riešenie pritom nie je zvíšenie exportu opačním smerom, pretože tím sa závislosť ešte viac prehlbuje. Riešenie je obmedzenie dovozu.

Samozrejme zadarmo to nebude, ale za chibi sa platí a za veľké chibi sa platí veľa. Takí je už život a sotva mu to môžeme vičítať. Platiť sa v tomto prípade bude vírazne viššími domácimi cenami.

Ak Trump v tejto veci nezľaví - a dúfam, že nie - tak otázka bude, čo urobí EÚ vo vzťahu k Číne. Pretože Čína sa pravdepodobne bude snažiť nájsť noví trh a EÚ ním je.

Všetok ten tovar, ktorí bol určení pre USA, môže veľmi ľahko skončiť v EÚ - za veľmi dobré ceni. A tomuto sa veľmi ťažko odoláva. Ak totiž EÚ nemá problém nakupovať energie z ruska napriek všetkému, čo tu rusko minimálne posledné tri roki predvádza, potom si neviem dosť dobre predstaviť, že budeme čokoľvek riešiť s Čínou.

Ešte škandalóznejšie ako fakt, že EÚ zaplatila rusku za ropu a zemní plin od začiatku invázie viac ako poskitla pomoc Ukrajine, sa môžu zdať už len Trumpove tvrdenia, že vojnu nezačalo rusko ale Ukrajina, a že diktátor je ukrajinskí a nie ruskí prezident.

To druhé si vraj Trump nepamätá, ale to, že vojnu začala Ukrajina, zopakoval znova predvčerom. Napriek tomu Trumpove vihlásenia sú len reči, za ktoré veľa zbraní putin nedostane. Samozrejme môžu mať víznamné dopadi v budúcnosti, ale to je nateraz iba špekulácia. Peniaze, ktoré ale leje EÚ od začiatku invázie do ruska, sú reálne. A za ne si už putin zbrane virobí. A keď si ich nevirobí, tak si ich za ne nakúpi.

Môžeme krútiť hlavou nad Trumpom, ale fakt je, že sme oveľa blbší, keď financujeme svojho nepriateľa. Táto vojna mohla biť dávno vihratá, ak bi EÚ do ruska neliala peniaze a USA stáli celí čas jednoznačne na strane Ukrajini. Na kebi sa ale nehrá. Koniec vojni je tak v nedohľadne, vísledok neistí a účet mastní. Lebo však prečo robiť veci dôsledne...To bi sme od politikov chceli príliš.

Po više troch rokoch je bilancia taká, že EÚ nakúpila z ruska ropu a zemní plin za viac ako poskitla pomoc Ukrajine. Ak toto nie je najväčší škandál od začiatku invázie, potom neviem, čo je. Plno krásnich rečí o tom, ako stojíme za Ukrajinou, ale pritom financujeme rusov. Hnus.

Abi sme nemuseli riešiť alternatívne zdroje a abi sme nebodaj nemuseli zaplatiť viac. Ale takto v konečnom dôsledku zaplatíme oveľa viac. Pretože ani pomoc Ukrajine nie je zadarmo. Keď ju ale neutralizujeme tím, že financujeme rusov, tak veľmi nepomáhame Ukrajine ani sebe. A hlavne sa nezbavujeme závislosti na rusku.

Trvalo više troch rokov, keď sa konečne začína rozprávať o tom, že Európska komisia bi mala zakázať dovoz ropi a zemného plinu z ruska. Viac ako tri roki bolo treba na to, čo zdravému rozumu muselo biť jasné najneskôr na druhí deň ráno po začiatku invázie.

A to sme ešte nič nezakázali, iba sa začíname o tom baviť.

Tie Trumpove clá nemusia biť zase tak úplne márna vec. Má to už teraz celkom priaznivé dôsledki, ktoré ich autor sotva zamíšľal. Cena ropi išla vírazne dolu a predaj ropi je víznamní zdroj ruskích príjmov.

Cena ropi odráža očakávania trhu ohľadne hospodárskeho rastu. Visoké clá znamenajú veľmi pravdepodobne hospodárski prepad - a vtedi o ropu nie je až takí záujem, preto cena klesá.

HDP totiž rovná sa domáca spotreba plus export mínus import. V prípade exportne orientovaních krajín je súvis evidentní - pokles exportu znamená nižší HDP aj v prípade poklesu importu, pretože export prevažuje nad importom, a teda jeho prepad bude absolútne väčší ako pokles importu. V prípade USA, ktoré majú s drvivou väčšinou krajín zápornú obchodnú bilanciu - teda viac dovážajú ako vivážajú - neplatí ale zrkadloví obraz.

Prepad importu pri zachovaní domácej spotrebi síce priaznivo vplíva na HDP aj pri prepade exportu, ale otázka je, či domáca spotreba naozaj zostane na rovnakej úrovni. Dá sa aj tu očakávať prepad, nakoľko doma to síce asi vedia tiež virobiť, ale zrejme za oveľu viššiu cenu ako v takej Číne. Koniec koncov, preto to aj zvonku dovážajú. A viššia cena znamená nižší dopit.

Visoké clá okrem poklesu ruskích príjmov z ropi znamenajú aj pokles obchodu s USA. A teda aj menšiu závislosť na USA.

A to je presne to, čo potrebujeme. Dúfam preto, že Trump si to s tími visokími clami nerozmislí.

Reč nebude ani tentokrát o Deep Purple, konkrétne o albume z roku 1993, čo je iste škoda...

Takže vida - minister zahraničních vecí USA sa najnovšie snaží uviesť veci na pravú mieru a uisťuje Európu, že USA nikam neodchádzajú, iste nie z NATO. Predstava - a to už je môj dodatok - že z veľkého balíka peňazí, ktoré sa Európa chistá minúť na zbrojenie, sa americkím zbrojovkám nedostane statní kus, je zrejme príliš desivá.

Vec tím ale sotva bude vibavená, pretože armáde USA nevelí Rubio ale Trump, a ten nikdi ani pol slovom nenaznačil, že mení svoj postoj napríklad k tím členskím krajinám NATO, ktoré nedávajú 2% HDP na obranu. A najnovšie už ani to nebude stačiť, keďže sa otvorene hovorí o 5%.

A nezľavil ani v otázke Grónska. Jeho viceprezident včera znovu vihlásil, že Grónsko bude patriť USA citujem "come hell or high water" (dej sa čo dej). Vihlásenie nasledovalo potom, čo dánski minister zahraničia povedal svojmu americkému kolegovi, že postoje prezidenta USA v tejto veci sú "neudržateľné."

Abi teda snáď nikto nemal pochibnosti.

USA chcú, abi Európa naďalej nakupovala zbrane u americkích vírobcov. Hm. Táto včerajšia správa, ktorú vraj priniesla agentúra Reuters, ma zaujala.

Iste. Bolo bi divné, kebi nechceli. Súčasná administratíva USA, zdá sa, ale nedomíšľa dôsledki svojich krokov. Trump a spol. žijú v presvedčení, že si môžu dovoliť urobiť a povedať čokoľvek bez akíchkoľvek následkov. Skrátka správajú sa ako páni tohoto sveta, čo ale na druhej strane v prípade Trumpa, ktorí sa napriek všetkému stal znovu prezidentom hospodárski aj vojenski najvíznamnejšej krajini sveta, a Muska, ktorí minimálne bol, ak stále nie je, najbohatším mužom nielen na tejto planéte ale v celej slnečnej sústave, nemôže až tak veľmi prekvapiť. Fungujú presne podľa zásadi, ktorú trefne sformuloval Julo Satinský - všetci skúšame, kam sa až dá zájsť.

Trump aj Musk zašli ďaleko. To ale neznamená, že sa nedá zájsť ešte ďalej. V prípade Muska, ktorí svojho času pripustil možnosť dožitia svojho života na Marse, to platí doslova.

Ak ich u nich doma nemá kto zastaviť, mal bi tak urobiť okolití svet. Čím skôr a čím tvrdšie, tím lepšie. Vizbrojenie Európi? V USA môžete smelo zabudnúť na to, že z obrovského balíka peňazí uvidíte čo len cent. Zavedieš 20% clá? Fajn, zavedieme 30%. Potrebuješ surovini, ktoré doma nemáš? Nedostaneš ich, pretože zakážeme ich export do USA.

Realita je ale taká, že z veľkého balíka peňazí na vizbrojenie Európi dostanú aj tak USA veľa, odpoveď na clá bude vlažná a o zákaze exportu do USA nepadne ani pol slova. Abi sa náhodou USA na nás nenahnevali. Nezabudneme pripomenúť, že USA sú náš najdôležitejší spojenec a ideme podpisovať dohodu o nerastnom bohatstve.

A potom sa čudujeme, že nás Trump a spol. neberú vážne. Chce to skrátka gule, ktoré Európe ani okolitému svetu stále nedorástli.

Demokrat Cory Booker rečnil v jednom kuse 25 hodín a 5 minút, čím vitvoril noví senátni rekord v tejto disciplíne. Za celí ten čas si nemohol sadnúť ani si odskočiť na toaletu. Pozoruhodné.

Demokratická strana musí biť naozaj v zúfalej situácii, keď sa snaží zaujať spôsobom, pri ktorom 6 hodinové príhovori Fidela Castra pripadajú ako nedeľná chvíľka poézie.

Jeho tajomník odmietol odpovedať na otázku, či senátor použil kateter alebo plienku. Bolo bi to celkom zábavné, kebi to nebolo nechutné.

Celkom inak vístižní obraz súčasnej politickej scéni v USA - na jednej strane partia autokratickích majstrov sveta na čele s tandemom Trump / Musk, na strane druhej partia tragédov, u ktorích za najväčší víkon sa dá označiť schopnosť zaobísť sa bez katetra a plienki.

Podobnosť s našou politickou scénou je až zarážajúca.

Je tomu už dosť rokov, čo som sa zapísal do poradovníka na Teslu. Termín vírobi sa ale posúval a keď som zistil, že celí poradovník je o ničom, keďže aj tak smerovali dodávki najprv do severnej Ameriki, tak som si to s kúpou Tesli rozmislel. Vďaka bohu. Dnes bi ma asi išlo drbnúť vždi pri nasadaní do auta, za ktorím stojí Musk.

V Dánsku spotrebitelia neskončili iba pri Tesle. Netflix, Coca Cola, McDonalds, Microsoft Office - medzi iními - sa mnohí Dáni snažia nahradiť niečim neamerickím. Rozumiem tomu. Presne podľa zásadi, že tím, čo kupujeme, hlasujeme za svet, akí chceme.

Vírobkami, službami a softvérom Made in USA bi to ale asi nemalo končiť. Made in China nie je tiež žiadna víhra v lotérii. Ak vilúčime USA a Čínu a pridáme k tomu energie z ruska, tak môžeme rovno začať odznova.

Takže ešte raz a tentokrát lepšie. Značke Made in Europe predpovedám veľkú budúcnosť.

Je to tu znova - Trump tvrdí, že Grónsko bude mať na 100%. John Bolton, jeho bívalí bezpečnostní poradca ešte z prvého funkčného obdobia, si nevie dosť dobre predstaviť napadnutie členskej krajini NATO. Argumentuje tím, že táto mišlienka nemá žiadnu podporu v Kongrese, a to dokonca ani medzi republikánmi.

Nie som si tím až takí istí. Zatiaľ sa neozval ani jeden republikán proti nápadu anektovať Grónsko. Ale kebi aj - čo s tím spraví Kongres, keď sa tak Trump rozhodne? Vihlásenie vojni je síce v kompetencii Kongresu, ale Trump nemusí vihlasovať vojnu Dánsku. Schváli vojenskú akciu na spôsob putinovej "špeciálnej vojenskej operácie" a na to nepotrebuje súhlas Kongresu. Kongres bude frflať, ale to je asi tak všetko, čo s tím spraví. Sotva začne proces zosadenia Trumpa z funkcie.

Rozdodujúce bude ako zareaguje Dánsko. Môže sa brániť a aktivovať článok 5, čo bude dosť bizarná situácia, pretože na čele NATO sú práve USA. Otázka bude ako zareaguje zbitok aliancie. Ak nepotopí Dánsko, bude to znamenať vojnu v rámci NATO. A teda definitívni koniec NATO. A zrejme aj vznik novej aliancie.

Jediná vec, ktorá môže Trumpa zastaviť, je jasní postoj Dánska, že sa bude brániť. Dánska vláda ale tvrdí, že USA sú jej najdôležitejší spojenec. Takže Trump si môže mislieť - a oprávnene - že nenarazí na žiadni vojenskí odpor. Sotva odolá tomuto pokušeniu.

Dánska vláda vihlásila, že ich najdôležitejším spojencom sú USA.

Je pozoruhodné označiť za spojenca USA, ktorého prezident opakovane vihlasuje, že Grónsko chce a aj ho bude mať. Ešte pozoruhodnejšie bi bolo označiť USA za dôležitého spojenca. Ale označenie najdôležitejší spojenec mi pripadá ako úplná strata súdnosti. Takže nie napríklad Británia, nie Škandinávia, nie Európa, ale USA.

Slová totiž majú svoj víznam. Vidím dve možnosti. Možno dánska vláda naozaj nevie, kde je sever, a nevie už odlišovať spojenca od nepriateľa. Alebo úmiselne používa bombasticki znejúci jazik protivníka bez ohľadu na jeho reálni obsah. Rovnako ako keď Trump vihlásil, že vojnu na Ukrajine ukončí za 24 hodín. Alebo keď označil Zelenského za diktátora.

Ak je ale druhá možnosť správna, potom je otázka, čo je účelom. Chce sa dánska vláda zapáčiť Trumpovi a dúfa, že si takímto vihlásením získa jeho simpatie a rozmislí si to s tím Grónskom? Trochu naivné...