Minulí rok bol dosť brutálni. O tomto čase som už absolvoval 2 pohrebi a neskôr ďalšie 2. Okrem otca a 3 kamarátov sa mi stratili aj 2 mački a tiež si mislím, že už to majú za sebou. Nesťažujem sa, pretože takí je život, len konštatujem.
Preto som si až dovčera celkom pochvaľoval tento rok, v ktorom sa mi pohrebi nateraz vihíbajú a počti mačiek sa stabilizovali.
Cherson sa narodil na jar roku 2022. Meno sme vibrali podľa mesta na Ukrajine. Spolu s ním prišli na svet aj Odesa, Mimi a Lucifer. Neviem, či to bolo menami, ale práve Cherson a Odesa vitvorili nerozluční tandem. Málokedi ráno som ich nenašiel pritúleních k sebe na stoličke pri dverách do záhradi, na ktoré som im ešte dal podušku a deku.
Cherson mal trochu drsní štart do života - susedov labrador ho chitil, keď mal pár mesiacov a skrátil mu chvost. Dievčatá som dal na nátlak okolia sterilizovať, ale Chersona som v tomto smere nechal tak. Napriek tomu bol veľmi pokojní, netúlal sa, nerobil bordel. Keď aj vbehol dnu, tak sa dal chitiť na rozdiel od dievčat, ktoré sa väčšinou zašili tak, že som ich chitanie radšej vzdal.
Včera od rána som mal zlí pocit, keďže Chersona som už druhú noc nevidel, čo sa doteraz nikdi nestalo. Našiel som ho pod čerešňou bez viditeľních zranení, takže netuším, čo sa stalo.
Bude mi chíbať. Pohľad na prázdne kreslo je smutní. Mimi ani Odesu odvčera už neviháňam z domu. Keď chcú biť dnu, nech sú.