Blogs

Marketing 1i

Ivan's picture

Existujú 2 spôsobi ako realizovať mišlienku 1i. Prví vichádza z predpokladu, že existuje iba málo vecí, ktoré sa nedajú kúpiť. A 1i k nim nepatrí, o tom som presvedčení. Nepochibujem ani na chvíľu, že s adekvátnim rozpočtom 1i vie preraziť a to dokonca v pomerne krátkom čase. Dá sa kúpiť si zopár známich mien, ktoré túto mišlienku spropagujú. Dá sa virobiť reklamní šot. Dá sa oblepiť Slovensko billboardami. Dá sa spustiť reklamná kampaň na sociálnich sieťach. Predmetom komunikácie je pritom mišlienka jasná ako zrkadlo - 1i má oproti oficiálnej gramatike vírazne navrch. Dôkazom sú stovki textov na tejto doméne. Nenájdete tu jedinú vetu, ktorá bi bola v dôsledku pravidiel 1i nejasná. Oficiálne pravidlá sú potom logicki neudržateľné. Ak sa totiž dá plnohodnotne písať s 1i - akože sa aj dá, čoho sme, opakujem, živím dôkazom - potom je čistím nezmislom trápiť deti ale aj dospelích ipsilonom, ktorí aj tak drvivá väčšina nevie vždi správne používať.

Táto metóda, nazvem ju zhora nadol, je ale podľa mňa "vulgárna". 1i vnímam totiž ako záležitosť srdca a zdravého rozumu. Nie peňazí. Spoliehať sa na známe mená znamená spoliehať sa na iních. Televízne reklami z duše nenávidím. Billboardi sú pre mňa vrchol nevkusu. K sociálnim sieťam som získal trvalí, hlbokí a neprekonateľní odpor. A to nehovorím o tom, že ten rozpočet treba aj niekde získať, čo znamená zase sa spoliehať na iních. Komukoľvek, kto sa vidá touto cestou, držím úprimne palce. Nie je to ale moja cesta.

Tou je presne opační smer - zdola nahor. Bez masívnich rozpočtov, známich mien, reklamních šotov, billboardov a sociálnich sietí. Je ňou v prvom rade trpezlivé tvorenie obsahu napísaného s 1i na tejto doméne. Je ňou trpezlivé šírenie tejto mišlienki v kruhu mojich priateľov a známich v nádeji, že sa medzi nimi nájdu noví blogeri. Ak sa nájde medzi nimi známe meno, budem sa samozrejme tešiť, ale nespolieham sa na to.

Nájsť nového blogera je náročná vec.

V prvom rade to musí biť človek, ktorému mišlienka 1i nie je cudzia. A to zďaleka nestačí. To, že ipsilon nechceme, je jedna vec. Ale čím to nahradiť? Bívalí kolega si napríklad dal podmienku, že podporí 1i, ak budeme presadzovať aj zrušenie diakritiki, pretože mu pripadá zbitočná. Na druhom konci spektra sú potom ľudia, ktorí majú problém s di/ti/ni/li a zasadzujú sa za dôsledné používanie mäkčeňov všade tam, kde sa vislovuje mäkko. A nájdu sa aj recesisti, ktorí sú za 1i, ale z estetického hľadiska chcú, abi tím jedním i bol ipsilon...Takže potrebujem presvedčiť, že mnou navrhované pravidlá používania 1i sú tou najsprávnejšou, najpragmatickejšou a najschodnejšou cestou.

A ani to ešte nestačí. Potrebujem presvedčiť, že napísanie blogu má zmisel. Pretože každí napísaní text s 1i zvišuje čítanosť obsahu napísaného s 1i a to je cesta k jeho spoločenskej akceptácii. A od akceptácie nie je už ďaleko do cieľa. Všetko fajn, ale kde nájsť na to čas, že? Málokedi mi napísanie blogu trvá dlhšie ako 20 minút. Začiatočníkom v oblasti blogu to ale môže trvať oveľa dlhšie. Povedzme, že sa aj ten čas nájde, ale o čom písať? Odpoveď, že o hocičom, málokomu pomôže.

Dobre, idem teda niečo napísať. Najprv si ale pozriem, o čom sa tu píše. To mislí vážne? Trump? Nenapíšem ani pol slova, ani keď sa rozkrája nakusi. Neviem, či aj takí sú. Nevilučujem to. Ja ale píšem o tom, čo mám práve na jaziku. 1i nie je žiadna politická platforma. Prispievať na blogu znamená podporovať 1i a neznamená stotožňovať sa s mojimi politickími názormi.

Je to beh na veľmi, veľmi dlhú trať. Ale presne toto je moja cesta. Naša cesta. Cesta blogerov 1i.

Baletka

Juraj's picture

Čo ak bi sa 10 ročná nádejná baletka Nataška tešila na prázdnini k babičke, kde bi namiesto frustrácie z každodenného písania diktátov trávila večeri so starími rodičmi a s radosťou predvádzala tanečné prvki, ktoré práve objavila?
Čo ak bi bolo len jedno i?

Veľkou okľukou doma

Ivan's picture

Od slovenskej politiki som sa už dávnejšie odstrihol. Uvedomil som si, že jej sledovanie mi nerobí dobre. Začalo mi to pripadať ako čistí masochizmus otvárať si každí deň stránki miestnich spravodajskích portálov, abi som po chvíli bol so železnou pravidelnosťou nasratí. Fakt sa odvtedi cítim lepšie. Tie naozaj podstatné informácie si už nejak ku mne vždi cestu nájdu.

Minule som ale potreboval spraviť vínimku, niečo som si išiel pozrieť, čo nesúviselo s politikou, internet v tej chvíli nebol nejak vo forme a tak stránka tuším aktualít sa načítavala pomali, nebola načítaná ani do polovice, keď som ju hneď aj zatvoril. Stačilo mi vidieť tích pár titulkov.

Celkom ma pobavilo, keď som si nedávno nevedel spomenúť na meno našej prezidentki. A to som ju pritom volil, dokonca v oboch kolách. Aj keď len s veľmi zaťatími zubami.

Politika a veci okolo nej - napríklad ekonomika a médiá - ma ale neprestali zaujímať. Ušetrení čas a nervi, čo ma stálo sledovanie slovenskej politiki, som venoval zahraničnej politike. Tematika Brexitu bola veľmi zaujímavá. Rovnako ako aj Trump a americká politika od roku 2016.

Brexit je už ale minulosťou a miestna politika sa už rok točí hlavne okolo toho, či ten lockdown je dostatočne tvrdí a či bi nemal biť ešte oveľa tvrdší. Hlasi, ktoré spochibňujú lockdown poukazujúc na jeho katastrofálne dôsledki, o ktorích sa ale taktne mlčí, sú ojedinelé a v ťažkej defenzíve. Jeden miestni komentátor, ktorí má lockdownu plné zubi, si pri zvažovaní možnosti odsťahovať sa z Británie uvedomil, že ani veľmi nemá kam. Do USA určite nie, keďže Bidena a spol. naozaj nemusí.

V USA tiež už momentálne nemám veľmi čo sledovať. Politika médiami, sociálnimi sieťami a netransparentními voľbami dosadeného skorumpovaného nesvojprávneho dementa ma zaujíma asi tak ako politika Lukašenka alebo Putina. Označenie dement ani demencia nie je pritom osobní útok ale diagnóza. Podľa mňa je totiž prejavom demencie, ak dotiční v prezidentskej kampani vihlási, že kandiduje na post senátora, nevie, v ktorom štáte sa práve nachádza, a keď prechádza okolo čestnej stráže a dostane do sluchátka pokin, abi im zasalutoval, namiesto zasalutovania len zopakuje, čo práve počul: "Salute marines."

Jeho vihlásenie "We have put together, I think, the most extensive and inclusive voter fraud organization in the history of American politics" považovali mnohí tiež za prejav demencie, ale v tomto prípade neoprávnene, pretože to bola jedna z mála uveriteľních vecí, ktoré povedal.

Môjho obľúbeného komentátora, speváka a spisovateľa - mimochodom Kanaďana žijúceho v USA - sa pred pár dňami jeden frustrovaní pravicoví poslucháč opítal, kam bi mu doporučil sa odsťahovať z USA. Odpoveď pobavila. Zvažoval bi niektorú z krajín víchodnej Európi.

A sme doma.

30 rokov od Innuenda

Peťo's picture

Vážení fanúšikovia jedného i, opäť som tu s novím príspevkom. Opäť bude o Kráľovnej a to preto, že 4. februára si fanúšikovia tejto legendi pripomenú tridsať rokov od vidania štrnásteho štúdiového albumu s názvom Innuendo. Bohužiaľ ale treba konštatovať, že frontman skupini Queen F. Mercury bol už na tom zdravotne veľmi zle a Innuendo bolo jeho posledním albumom, ktorí nahrával so skupinou. Album sa začal nahrávať v marci 1989 a bol dokončení v novembri 1990. Nahrávaní bol na dvoch miestach a to v štúdiu Metropolis v Londýne a v Mountain Studio v Montreux, vo Švajčiarsku. Najmä lokaliti okolo Ženevského jazera si Freddie na sklonku svojho života zamiloval, pretože toto miesto mu ponúkalo tak prepotrební pokoj. Niekoľko mesiacov pred smrťou si na brehu Ženevského jazera kúpil bit v hodnote 350 tisíc libier, bohužiaľ v bite bol len tri krát. Štúdio v Montreux a vôbec celá táto oblasť sa postupne stávala jeho druhím domovom, pretože v Londýne to bolo veľmi zložité. Novinári na neho začali tvrdú poľovačku a často sa stávalo, že čakali pred bránami Garden Lodge - Freddieho dom v Londýne a čakali, kedi sa otvorí brána a vijde odtiaľ auto. Ak sa tak stalo, tak začali strkať fotoaparáti cez okienka a fotili toho, kto sa tam viezol. Problém bol v tom, že chorí Mercury musel navštevovať nemocnicu, pretože chodieval tam na krvné transfúzie a dostával tam aj liek AZT, čo bol jediní liek, ktorí AIDS vedel spomaliť a ktorí bol v 80-tich rokoch všeobecne dostupní. Preto musel prísť do Londýna a tu nejakí čas pobudnúť. Neskôr sa ľudia okolo Freddieho rozhodli oklamať novinárov a to tak, že najprv višlo auto, v ktorom sedela figurína, na toto auto sa vrhli novinári ako osi a keď odišlo, tak sa ľudia od tlače rozišli, no a potom višlo auto so skutočním Mercurym, keď už boli paparazzi preč. Neskôr to bolo tak, že Freddie dostal do žili kanilu a jeho osobní personál, ktorí tvorili Peter Freestone - mimochodom žije v ČR , Joe Fanelli - osobní kuchár a Jim Hutton - záhradník, mu podávali lieki sami.

Album Innuendo sa umiestnil v Európe medzi desiatkou najlepších a v USA skončil v TOP 30. Na obale albumu je akísi šašo, ktorí žongluje s loptami. V skutočnosti je to obraz A Juggler of Universes od J.Grandvilla, pochádzajúci z 19. storočia. Obraz objavil Roger a poveril Richarda Graya, čo bol dizajnér, abi obraz zapracoval na album. V klipe tohto žongléra s planétami rozhíbali režiséri, ako bol napríklad Rudi Dolezal, ktorí nechíbal ani pri spracovaní live koncertov, z Magic Tour. V januári 1991 Innuendo višlo ako singel, pričom pieseň má 6 min. 29 sekúnd a opakoval sa príbeh s Bohemian Rhapsody, kedi Innuendo nechceli hrať v rádiách, údajne je to moc dlhé. Nakoniec singel bol pretlačení do rádia, vistrelil na prvé miesto, presne tak, ako v roku 1981 Under Pressure. Druhá pieseň na albume je I'm Going Slightly Mad, najmä klip stojí za povšimnutie, bol natáčaní vo februári 91 v Limehouse Studios a Mercury tu stvárnil šialeného lorda Byrona, Brian tučniaka, Roger mal na hlave kanvicu s čajom a John bol dvorní šašo. Najmä pohľad na Freddieho nebol príjemní, pretože napriek silnému make upu bolo vidieť, že sa s ním niečo deje. Naviše v tomto období mal silné bolesti nôh a preto väčšinou sedel. Počas natáčania si preto robili pauzi. Skadba Headlong je Brianova vec, mala biť pôvodne na jeho sólovke, nakoniec skončila na Innuende. Osobne si mislím, že skladba Dont Try So Hard je jedna z najlepších pomalích vecí od Queen, kde Mercury predviedol úžasní spevácki prejav. Nemôžem obísť Rogerovu skladbu These Are The Days Of Our Lives. Krásna pomalá vec, najmä klip bol až mraziví. Keďže Mercury bol už dosť zle zdravotne, tak klip bol čiernobieli, abi sa aspoň takto zakrila jeho choroba. Roger neskôr povedal: "Hlas mal slabí, ale stále ladil." Až neskôr sa na internete objavil materiál, už farební, kde bola zachitená práca na tomto klipe, vtedi som si uvedomil, ako tento spevák musel trpieť, neustále kríval, pretože na nohe mal ranu, ktorá sa stále zväčšovala a spôsobovala mu bolesti. Členovia skupini hovorili, že jeho telo je slabé, ale sila a vôľa je neuveriteľná. Sám Freddie hovoril: "Aj keď som chorí, nechcem, abi ma ľudia ľutovali a nechcem, abi si hudbu Queen kupovali zo súcitu." Fanúšikom je určite známa pieseň Delilah, ktorú spevák venoval svojej mačke.

Na záver vážni bombónik The Show Must Go On. Najlepšia vec, ktorú vôbec človek, ktorí zliezol zo stromov až po dnešnú dobu, mohol zložiť. Tá skladba je vážne pecka a najlepšie ju vedel zaspievať len Freddie. Mimochodom 20.4.92 bol na Wembley štadióne koncert na počesť Freddieho a túto pieseň spieval Elton John, ale ten to zaspieval ako úplní začiatočník. Ale neurážajme Eltona. Toľko k tomuto albumu, ďakujem za pozornosť a majte sa.

Robinhood

Ivan's picture

Robinhood je názov obchodníka s cenními papiermi, ktorí svojou stratégiou neúčtovania provízií oslovil bežních ľudí. Malích investorov. Simpatické. Až do štvrtku. V tento deň sa udiala bezprecedentná vec. Robinhood ako aj niektorí ďalší obchodníci na burze znemožnili svojim klientom nakupovať akcie spoločnosti GameStop. Klienti mohli akcie predávať, ale nemohli nakupovať.

Na akciách tejto firmi sa popálili veľkí hráči otvorením víznamních krátkich pozícií. Tento koncept nemusí biť čitateľovi jasní, preto ho visvetlím.

Ak nakúpite akcie, očakávate, že ich cena pôjde v budúcnosti hore. Ak pôjde hore, zarobíte. Ak pôjde dole, prerobíte. Nakúpeniu akcie sa inak hovorí otvorenie dlhej pozície.

Otvorenie krátkej pozície je praví opak. Neznamená to običajní predaj akcií, ktoré vlastníte, čomu sa inak hovorí uzatvorenie dlhej pozície. Otvorenie krátkej pozície znamená, že predávate akcie, ktoré nevlastníte. Ako sa ale dá legálne predať niečo, čo nevlastníte? Tak, že si to od niekoho požičiate. Raz to ale musíte aj vrátiť. Ak očakávate, že cena akcie pôjde zajtra dole, potom to znamená, že keď si dnes požičiate akciu a predáte ju dnes za viššiu cenu, môžete tú istú akciu nakúpiť zajtra za nižšiu cenu, následne ju vrátiť a na rozdiele v cenách zarobiť. Ak ale cena pôjde hore, potom nezarábate, ale prerábate. Ak pôjde cena veľmi hore, budete veľmi prerábať.

Presne toto sa stalo veľkím hráčom. Cena akcií GameStopu nešla dolu ako očakávali, ale naopak prudko hore. A začali na tom veľmi prerábať. Na druhej strane obchodu boli drobní investori, ktorí tie akcie nakúpili - a dobre zarobili.

Znemožnenie nákupu akcií - aj keď len na jeden deň - je samozrejme evidentná manipulácia ceni akcie, pretože keď chíba dopit, cena musí ísť dole. A to je presne to, na čo veľkí hráči stavili.

Takže vraj Robin Hood. Skôr Dennis Moore z Monty Pythons:

Dennis Moore, Dennis Moore riding through the land
Dennis Moore, Dennis Moore without a merry band
He steals from the poor and gives to the rich
Stupid bitch

Detská úprimnosť

Ivan's picture

Dnes ráno som išiel už tradične s Brunom do lesa za domom. Máme to už nacvičené. Na jednom mieste, kde mám dobrí víhľad, ho púšťam, nech si pobehá. Potom ho o kúsok ďalej zavolám a dávam znova na obojok. Celkom to funguje, aj keď asi pred dvoma tíždňami sa stalo, že nepribehol, ale sa rozbehol dolu kopcom. Práve napadol sneh, takže som ho nemal problém vistopovať. Keď som ho našiel dolu pri hasičoch, veľmi sa tešil.

Dnes som ho pustil o niečo skôr a nevšimol som si jednu pani s malím - tipujem - vnukom. Bruno sa samozrejme išiel hneď pozdraviť, a tak som na nich zdiaľki zavolal, že nech sa neboja, že im Bruno neublíži. Pani sa opítala, či ho môže pohladkať. Jasné, že môže. Ledva som si stihol všimnúť, že malí je žemľu a zrazu už tú žemľu neje on, ale Bruno. Pani sa celkom bavila. Ospravedlnil som sa a ponúkol, že bívam tu kúsok a môžem ísť spraviť malému obložení chlebík. Nebolo vraj treba.

Priklincoval to malí, keď vihlásil: "Aj tak mi tá žemľa nechutila."

Príbehi jedních pesničiek (6)

Ivan's picture

Naposledi som spomínal Maroša Horniaka a kultovú skupinu Lues de Funes. Koľko inak nájdete článkov, v ktorích sú na jednom mieste tieto mená spolu s Janom Nedvědom?

Lues de Funes vidal jednu jedinú platňu. Má názov The Great Hard-Core Odrb a višla v roku 1991 v náklade 1500 kusov, z ktorích mám jeden doma. Ak mi investícia do bitcoinu nevijde, potom je ešte šanca, že o môj dôchodok sa postará práve táto platňa, ktorú raz speňažím na nejakej dražbe.

Z platne sa mi najviac páči pretextovaní refrén Jana Amosa Džínového od Metalindi:

Hovno je shit a jebať je fuck
Chuj sa povie dick a kurva slut
Tích pár slov podstatních
Keď cítiš ich a vieš
Potom celí svet ti rozumie.

Nedá sa nesúhlasiť.

Príbehi jedních pesničiek (5)

Ivan's picture

Minulí rok to bolo z hľadiska návštevi koncertov poskromnejšie. A tak keď svet nechcel zahrať nám, zahrali sme mi svetu.

Umeleckím vrcholom minulého roka bola pre mňa pesnička Slunovrat v podaní Ester na oslave mojich narodenín. 19. jún tematicki sedel. Mislím, že nikto, kto bol na tej oslave, nezabudne na toto mini vistúpenie, ktorého som sa ako gitaroví sprievod zúčastnil spolu s Marošom Horniakom aj ja.

Ester má úžasní hlas, ktorí, keď umíva okná, sa šíri celím chotárom. Maroš ako člen kultovej kapeli Lues de Funes vie zase hrať na gitare. Môj príspevok bol hlavne dramaturgickí, keďže som tú skladbu vibral, a organizační, keďže vistúpenie ako aj celá oslava sa konalo u mňa za domom pod čerešňou. Nacvičili sme ju na mieste.

Slunovratom inak začína skvelí album 20 Let Písniček Honzy Nedvěda z roku 1993.

Ked som Ivana jedini krat naozaj nasral

raho's picture

Boli sme v Tofine. O tom hamburgeri som tu uz pisal.
Ale! Ze uz ked sme tam, podme jest cerstvu ribu.
Sme sa zobudili o 4am ako spravni ribari, len nato abi sme zistili ze o 4am idu ribari von, nie dnu.
Tak sme zase prisli o 1300 a konecne sme dostali cerstveho losossa (?, salmon). Tak sme to cele ozdobili ze dame na BBQ.
Problem bol ten, ze rezort mal bazen, a Ivan je blazon, a isiel s mojou zenou a vsetkimi detmi plavat.
Ja, a Ivanova manzelka sme urobili veceru. Nikto nechodil. Tak sme zjedli.

Je to zabava vidiet Ivana ako nasrane na ulici mava rukami a pita sa ci sme naozaj mu to urobili.

Ano, naozaj!

Lillooet and beyond

raho's picture

V 2010, ked sme este boli mladi, tu bol Ivan aj s rodinou. Boli sme par dni na Whistleri, a ked to skoncilo tak sme isli domov. Ale ako spravni naspravnici sme virazili opacnim smerom. Na Lillooet. To je take male mesto, kde maju velki kamen, velku rieku a obivatelstvo su 90% Indiani. Sme sa zastavili, zjedli sendvice, vicurali, podaktori aj vigrcali, lebo v pasazierskom sedadle su zakruti krute, a virazili smerom na juh, ze sa napojime na dialnicu domov. Cestou sme sa samozrejme zastavili na Hell's Gate, ale uz bolo neskoro na lanovku, tak sme pokracovali na juh.
Niekto mal dobri napad pustit radio. A tam sme sa dozvedeli ze domov nejdeme. Na dialnici bola daka havaria a ze to bude zavrete celi den a plus. Naspat samozrejme nepojdeme, lebo nie sme zbabelci.
Tak sme sa rozhodli ze tam prespime dakde. Ale kde? Tak Ivan vitiahol z gati navigator! Natukal tam daco. Tak sme navigovali. 9 ludi v dvoch autach. Donavigovali sme k nejakemu domu kde sme sa bali zazvonit. Tak sme isli dalej.
Ideme, ideme, na juh, kde tu zrazu si Ivan vsimol, ze River Rafting and B&B. Tak sme prudko odbocili dolava.
Celi ten biznis prevadzkovali asi tak 20 rocni ludia. Ked sme dorazili, nikto tam nebol, okrem psa, ale akurat prichadzali naspat aj s lodkami, a mi ze, a oni, ze ano, poculi v radii, mozeme zostat. A mi ze, ale mi nemame co jest! A oni ze tuto zoberieme tento prazdni kosik, nahadzeme donho toto, toto, toto a toto, a hadam z toho daco vicarujete.
Dom bol uplne uzasni, mal ghost story, piano na ktorom sa Ivanove babi viblaznili, a mal este aj kupelnu, ale taku staru, kde vana nebola nalepena na stenu. Ivan mi porozpraval story o tom ako si nechal renovovat kupelnu, a vilasil ze to nemoze bit hotove dokedi nie je vana o stenu prilepena.
V Yale sa naucil ze aj tak sa to da!

Pages

Subscribe to RSS - blogs