Blogs

Dr. Mike Yeadon

Ivan's picture

Francúzsko po vzore Nemecka najnovšie odporúča, abi mladím ľuďom, ktorí už boli zaočkovaní prvou dávkou vakcíni Astra/Zeneca, pre druhé očkovanie bola použitá iná vakcína. Dôvodom je riziko vzniku krvních zrazenín, ku ktorím došlo po očkovaní vakcínou Astra/Zeneca.

Napadá ma v tejto súvislosti množstvo prívlastkov a slovních spojení, z ktorích ako najmiernejšie označenie tohto celého je šarlatánstvo...

Zhodou okolností som si pred pár dňami vipočul rozhovor s Dr. Mikeom Yeadonom, ktorí svojho času pôsobil ako viceprezident a Chief Science Officer farmaceutickej spoločnosti Pfizer. V prvom rade bi si mali ľudia uvedomiť, že ide o úplne novú generáciu vakcín - bavíme sa o tích, ktoré sú používané v západnom svete, teda nie ruskej ani čínskej vakcíne. Klasická vakcína funguje na princípe, že do tela dostanete mŕtvi patogén, voči ktorému si telo vitvorí protilátki. Tieto vakcíni ale tak nefungujú. To, čo dostanete do tela, spôsobí, že telo si samo vitvorí časť daného patogénu formou génovej manipulácie. Preto sú tieto vakcíni označené ako DNA alebo mRNA a mislí si, že bi sa všeobecne mali nazívať "gene-based vaccines" pre odlíšenie od tích klasickích.

Táto technológia má pôvod v liečbe onkologickích ochorení, kde je snaha formou génovej manipulácie zabrániť nekontrolovanému množeniu buniek. Tento experiment má svoje opodstatnenie, ak alternatívou je odchod z tohto sveta. V prípade covidu, ktorí pre drvivú väčšinu ľudí nemá fatálne následki a pre mladích ľudí bez iních zdravotních komplikácií nepredstavuje vážnejšie riziko, Dr. Mike Yeadon považuje celoplošné očkovanie experimentálnou vakcínou za trestuhodné. Na riziko vzniku krvních zrazenín upozorňoval ešte skôr ako sa o nich začalo hovoriť. Ako odpoveď dostal uistenie, že vakcíni sú bezpečné.

Poukazuje tiež na neznáme dlhodobé účinki tíchto vakcín. Preto očkovanie ľudí, pre ktorích covid nepredstavuje reálne riziko, prirovnáva k ruskej rulete.

Zaujímavou bola tiež téma mutácií vírusu. Doteraz najvzdialenejšia mutácia sa od pôvodného covidu líši o 0,27%. Takíto nepatrní rozdiel nemá šancu oblafnúť imunitní sistém človeka. Ten rozdiel bi musel biť stonásobní a dokonca aj pri 30% odlišnosti bi sa Dr. Mike Yeadon stavil, že to imunitní sistém rozpozná. Uvádza príklad sarsu. Tí, ktorí ho pred 17 rokmi prekonali a majú voči nemu vitvorené protilátki, si hravo poradili aj s covidom, napriek tomu, že vírus sarsu sa líši od covidového o 20%. Napriek tomu sa hovorí o potrebe očkovania aj proti tímto mutáciám. Farmaceutické spoločnosti, napriek tomu, že sú si vedomé zbitočnosti, majú pripravené vakcíni aj proti tímto variantom. Nemusia sa ani unúvať s testovaním, pretože regulačné orgáni v západnom svete vihlásili, že rozdiel oproti pôvodním vakcínam je minimálni a testovať teda znova netreba.

Pointa na záver - Dr. Mike Yeadon si už na Twitteri neškrtne, pretože ho ztadiaľ vikopli. Neviem si predstaviť lepší dôkaz pravdivosti jeho tvrdení.

Zrusmeipsilon.sk

Ivan's picture

1i inak prináša čitateľom aj finančné benefiti. Kto dal 26.3.2020 na moju radu a nakúpil bitcoin, keď stál necelích 6,800$, mohol svoju investíciu celkom slušne zhodnotiť - dnes totiž stojí 59,000$. Takisto moja priaznivá recenzia Vilovej knihi sa prejavila v náraste jej predaja, keď si ju vďaka nej kúpil Juraj Zopp ako som sa dnes dozvedel z jeho mailu.

Ale o inom som chcel. Juraj mi dal do pozornosti petíciu za zrušenie ipsilonu, ktorá sa nachádza na stránke zrusmeipsilon.sk. K petícii som sa samozrejme pridal a bolo mi pridelené číslo 99 v zozname signatárov, ktoré mal aj Wayne Gretzky. Aj keď mám teda k petíciám a referendám ohľadne ipsilonu skeptickí vzťah. Ak bi napríklad zajtra bolo vihlásené referendum za zrušenie ipsilonu, tak nepochibujem o tom, že bi neuspelo. Dostali bi sme nafrak - a riadne. Je tomu tak preto, že pre drvivú väčšinu ľudí, ktorí sa nad touto témou hlbšie nezamíšľali, je to niečo cudzie. Nevedia si predstaviť text bez ipsilonov a už vôbec nie napísať slovo riba takto. Pretože žiaden text bez ipsilonov nevideli a ani v živote nič bez ipsilonov nenapísali. Preto organizovať referendum znamená koledovať si o víprask. A spisovať petíciu, pod ktorou je po 7 rokoch podpísaních 99 ľudí znamená verejne deklarovať, že tu neexistuje spoločenská objednávka. A bez nej, ako odpovedal Jurajovi niekto z jazikovedného ústavu, to nepôjde.

Teda žiadna veda, ale čistá politika.

V žiadnom prípade nechcem dehonestovať úsilie tej stránki. Naopak. Ako som písal, sám som ju podporil a vizívam k tomu aj všetkích čitateľov, fanúšikov a podporovateľov 1i. Referendá ako aj petície ale pokladám v súčasnej a dohľadnej dobe za veľmi predčasné.

Pokiaľ totiž nebude dostatok textov napísaních bez ipsilonu, ktoré bude čítať dostatok ľudí, ktorí si takím spôsobom na text s 1i zviknú, tak je nereálne očakávať priaznivú reakciu. Jedine, že bi tu niekto zorganizoval a zafinancoval masívnu reklamnú kampaň.

Nevolím

Ivan's picture

Nemislel som si, že toto niekedi napíšem. Tiež som bíval dosť nahnevaní na ľudí, ktorí nešli voliť. Ale vizerá to tak, že presne to isté spravím pri najbližších voľbách aj ja.

Z toho, čo sa ku mne dostáva, som virozumel, že sa nám rozpadá vláda. Takže som si položil otázku, koho budem voliť. A odpoveď som nenašiel.

Vždi som doteraz volil SaS. Od jej vzniku. SaS je ale súčasťou koalície, ktorá sa správa k ľuďom tejto krajini ako k nesvojprávnim. Rozhoduje o tom, ktorí biznis môže fungovať a ktorí nie. Zakazuje vichádzať. Akokoľvek sa vraj práve SaS snaží všetki obmedzenia obmedziť, je pod tímto všetkím podpísaná. Teda žiadna sloboda. A ani žiadna solidarita - napríklad s takími kozmetičkami. Strana, ktorá sa tvári ako liberálna, je spoluzodpovedná za politiku pravého opaku. Covid nie je ospravedlnenie.

Samozrejme skorumpovanú súčasnú opozíciu voliť tiež nebudem. Aj keď v ich prípade aspoň viem, na čom som.

A tak zostanem doma. Rozumiem tomu, že v takom prípade stratím morálne právo tu čokoľvek kritizovať.

Nech.

Strana biela, strana čierna

Peťo's picture

“Queen II, to bol moment, kedi z nás višli všetki tie dobrodružné nápadi. V Queen II sú zárodki takmer všetkého, čo sme spolu urobili, ale bolo to strašne nahustené, že to nebolo dobre počuť, pokiaľ ste nepočúvali dostatočne pozorne.” To boli slová Briana Maya, niekedi z roku 1976, na adresu albumu Queen II, ktorí višiel 8. 3. 1974. Práve v tento deň, ešte stále počas môjho dudinského geriatrického exilu, bolo 47 víročie vidania tohto albumu.

Málokto si pravdepodobne všimol jednu zaujímavosť a to, že celí album zložili dve osobi - Brian a Freddie. Roger tu prispel iba jednou skladbou - The Loser In The End. Brian zložil A stranu, ktorá bola v bielom prevedení a Freddie B stranu, ktorá bola v čiernom prevedení. John o tomto albume vihlásil, že pri nahrávaní Queen II postupne zisťoval, že skupina má v sebe potenciál. V roku 2004 Brian o Queen II vihlásil, že pri nahrávaní tohto albumu sa skupina naučila najviac vecí, čo sa tíkalo nahrávania, najmä nahrávania viachlasovích spevov. Brian tvrdí: "Najprv niečo nahráme unisono - t.j. jednohlasne, potom cez to naspievame stopu, alebo hneď dve a to isté zopakujeme v ďalšej vrstve a takto získame aj 30 hlasov, niekedi aj viacej. Tento album bol revoluční v tom, že z pasáží, ktoré tu Brian zahral, čerpali viaceré kapeli, ako napr. Thin Lizzy, alebo Iron Maiden.

Album otvára skladba Procession, potom nastupuje Father to Son, White Queen, pri tejto skladbe som vždi obdivoval Freddieho rozsah, na DVD Live in Rainbow, to bola proste paráda. Potom nastupuje Freddieho B strana albumu, tu sú skladbi, ako napr. Orge Battle, The March of the Black Queen, Funny How Love Is. Za absolútnu špičku považujem skladbu Nevermore a tiež Seven Seas of Rhye. Táto skladba odznela už na Queen I, Freddie ju prepracoval a stala sa ich prvou hitovkou.

Čo sa tíka prezentácie albumu, tak Queen tu ukázali precíznosť, obrátili sa na Micka Rocka, čo bola v tom čase vichádzajúca hviezda rockovej fotografie, urobil pár fotiek Davida Bowieho. Návrh obalu vinilu mal vikresliť hru svetla a tieňov a v podstate to višlo, lebo obal na Queen II sa zaradil medzi najikonickejšie v histórii populárnej hudbi. K tejto vizáži sa vrátili pri natáčaní klipu Bo Rap. Na prednej strane obalu, tzv. black Queen, sú členovia kapeli vifotení v čiernom a na zadnom obale je white Queen, Roger, Brian, John a Freddie sú oblečení do bieleho.

Tento album sa stal prelomoví, pretože verejnosť si Queen začala viac všímať a naviše, nenastala už taká situácia, že keď Brian išiel sondovať do obchodu s hudobninami a spítal sa: "Máte už novích Queenov?” Odpoveď bola: "Kohože?????” Toto sa stalo po vidaní Queen I. Po vidaní začalo turné po UK. Queen išli spolu s Mott The Hoople, pričom Queen tam išli ako predskokani. 14. 12. turné dorazilo do Hammersmith Odeon a Queen si vibudovali také renomé, že v avizovaní deň museli zahrať dva koncerti. Zdalo bi sa, že po tomto úspechu Queen bi mohol Ian Hunter, líder Mott The Hoople, začať žiarliť, nič také sa nestalo a to preto lebo táto udalosť sa neodohrávala na Slovensku, kde si všetci všetko závidia. Obe kapeli sa stali dobrími kamarátmi a spolu chodievali na turné v jednom autobuse. Dobrí vzťah potom potvrdil Brian v skladbe Now I’m Here vo verši Down in the city, just Hoople and me.

Rok 1974 bol pre Queen zlomoví, pretože sa dostali so skladbou Seven Seas of Rhye do Tops of The Pops, skladba obsadila 10. miesto a album v UK dosiahol celkom pekné 5. miesto. Queen boli v podstate v začiatkoch a už v nich horela túžba podmaniť si Ameriku, najmä teda USA, táto krajina bola považovaná za svätí grál hudbi. Pri dobíjaní USA mali spočiatku smolu a to preto, lebo Brian chitil v USA po niekoľkích koncertoch žltačku a preto sa museli vrátiť domov a May dostal príkaz k odpočinku. Od 22.11. do 14.12. 1974 Queen podnikli európske turné, kde navštívili postupne Helsinki, Kolín, Hamburg, Mníchov, Amsterdam, Brusel, Dusseldorf, Frankfurt, Haag, najjužnejšie boli v Barcelone a samozrejme štiri koncerti odohrali v Londýne. Konečne sa koleso šťastia začína krútiť aj pre nich, tím správnim smerom, počas tohto turné bolo už na svete Sheer Heart Attack.

Ostával viriešiť jeden zásadní problém a to bol manažment skupini. Roger o tomto raz povedal: " Mali sme vipredané aréni, mnoho koncertov, ale boli sme úplne bez peňazí, raz som polámal palice na bicie, mal som totiž tvrdé úderi, manažment mi hneď vičistil žalúdok, abi som nelámal toľko paličiek, lebo sú drahé, vzápätí, si ktosi z manažmentu kúpil nové auto, čosi tu nehralo...... "

Kupujte nové televízori

Peťo's picture

Kupujte nové televízori, otvárajte šampanské, včera večer v Nitra aréne domáci hokejisti zlomili neskutočne zlú sériu s Banskou Bystricou. Včera totiž v predposlednom kole základnej časti hokejisti HK Nitra zvíťazili v normálnom hracom čase 3:1, naposledi HK Nitra za tri bodi porazila BB na Veľkonočnú nedeľu v roku 2017, neviem koľkého to bolo presne, ale asi polovica apríla. Odvtedi to boli len prehri a len tri víťazstvá za dva bodi- september 2017-3:2 PP, apríl 2019 finálová séria- štvrtí zápas 2:1 SN a december 2020 2:1 PP. Celkovo BB bodovala s NR presne v tridsiatich zápasoch v rade.Tie porážki boli často pre nitrianskeho fanúšika naozaj trpké, napr. október 2017-1:7, semifinále 2018- 0:4 na zápasi, najnovšie január a február 2021 1:7 a 0:6, toto bolo na ľade ZV, lebo BB momentálne prerába štadión. Včera sa to teda skončilo a Nitra prestrihla túto negatívnu šnúru, pričom hokejisti spravili radosť najmä M.Kováčikovi, ktorí si želal skončiť túto nočnú moru. Pre Nitranov tieto prehri boli ozaj frustrujúce a často sa hovorievalo, že od Bystrice po Bystricu. Totiž NR prehrala s BB, potom dvanásť, alebo jedenásť zápasov vihrala a potom prišla prehra s BB. Uvidíme, čo bude ďalej. HK NR je v tabuľke o niečo lepšie- 5. miesto, BB je na desiatom mieste a čaká ju predkolo play-off. NR môže vstúpiť do tohtoročného play-off s potenciálom, ktorí ešte nemala, totiž s veľmi kvalitnou brankárskou dvojicou. Evan Cowley a Matt O Connor sa radia medzi najkvalitnejšiu brankársku dvojicu v lige. Nuž uvidíme.

Biologička

Juraj's picture

Čo ak bi 13 ročná talentovaná biologička Janka nemusela večer čo večer tráviť hodinu nad krkolomními pravopisními cvičeniami a namiesto toho bi mohla sledovať pútavé prednáški o fungovaní živích tvorov?

Čo ak bi bol pravopis s jedním i jednoduchí?

Práca

Peťo's picture

Zdravím vás priatelia. Po dlhšom čase sa opäť hlásim o slovo, moja odmlka bola spôsobená tím, že som uplinulé tíždne strávil v geriatrickom blázninci Kúpele Dudince. Tu som nemal chuť prispievať, chíbala tá klasická slina a tak sa stalo, že 27. február som strávil v spisovateľskej nečinnosti. Tento deň, 27. 2., ale v roku 1984, višiel v poradí jedenásti album skupini Queen s názvom The Works. Prečo práve tento názov? Akí to malo zmisel? Abi sme vedeli aspoň trochu tento názov visvetliť, musíme sa vrátiť do roku 1982.

V tomto roku bol vidaní album Hot Space. Manažér skupini Jim Miami Beach sa vijadril na margo Hot Space, že album stál za hovno. Aj členovia kapeli cítili, že to nebolo to pravé, čo chceli a tak asi jediní človek, ktorí Hot Space hodnotil ako podarenú vec, som bol asi len ja. Album bol silno ovplivnení Thrillerom od M.Jacksona. Nasledovalo turné, z ktorého záznam višiel v roku 2004 na DVD nosičoch, pod názvom Queen on Fire-Live in Milton Keynes, pričom skladbi sú totožné s Live in Montreal. Po turné prišla na členov skupini ponorka a táto situácia bola celkom slušne zobrazená aj vo filme Bohemian Rhapsody. Členovia si povedali, že dajú si na čas pauzu a skúsia niečo nové. Tím novím boli sólové projekti. Freddie začal pracovať na Mr. Bad Guy v Mníchove, Brian v L.A. pracoval na Star Fleet Project, Roger v Montreaux nahrával druhú sólovku Strange Frontier, odkiaľ bola známa skladba Man On Fire. John odcestoval do Anglicka, dal si oddich, údajne preto, lebo nevedel spievať.

Takto došlo k prvej pauze po 12 rokoch spoločného koncertovania, mnohí už nad nimi lámali palicu, ale Queen sa vrátili naspäť do štúdia, abi sa opäť predviedli. Brian toto komentoval, že konečne si mohol každí skúsiť niečo nové, mohol zažiť nové skúsenosti, urobiť hudbu takú, aká mu vihovuje, pretože tvorba Queen bola často postavená na konfliktoch a hádkach čo paradoxne zvišovalo kvalitu piesne. Počas práce na The Works povedal John, že : "Hot Space nás sklamalo, preto sme sa bavili, ako poňať noví album, tak sme sa dohodli, že nová vec bude taká, ktorá Queen najviac charakterizuje.” Roger to okomentoval :" Predveďme všetkím, čo je to skutočná práca."

Čo sa tíka obalu na CD, alebo na vinile, je čiernobieli, veľmi jednoducho riešení, skupinu vifotil Georg Hurrell, hollywodskí fotograf. Album otvára skladba Radio Ga-Ga, je to moja naozajstná srdcovka. Autor bol Roger a termín Ga-Ga vznikol tak, že Rogerov sin Rufus kedisi v roku 1982, v jedno nedeľné poobedie začal spievať radio ka ka. A tak vznikol termín Ga-Ga. Roger k tomu pridal pár hudobních stôp išiel s tím za Freddiem a spolu to dali dokopi. 23.1.84 Radio Ga-Ga višlo ako singel, v novembri 1983 bol natáčaní klip v Shepperton Studios v Londýne. Cena klipu 100 000 libier, na refrén skladbi bolo zavolaních asi 150 členov fanklubu, ktorí sa obliekli kompletne do bieleho, refrén bol natáčaní v Pinewood Studios. Druhá skladba Tear It Up, to je Brianova skladba, zaznela aj počas turné v roku 1986. Tretia skladba je Freddieho - It s Hard Life. Časť úvodného vstupu si Freddie vipožičal od L. Pavarottiho. Aj klip k tejto piesni bol tipicki queenovskí, pretože členovia mali na sebe zaujímavé prevleki. Freddie mal červení úbor, ktorí mal simbolizovať krevetu, Brian držal v ruke gitaru z kosti a John s Rogerom boli oblečení, ako pážatá. Skladba bodovala, pretože sa objavila aj na Greatest Hits II. Machines-úvodná pieseň B strani, je to skladba o strojoch, je to spoločné dielo Briana a Rogera, tu sa prejavil geniálni Freddieho hlas, keď jednu pasáž skladbi zaspieval naozaj bravúrne.

Písať o The Works a nespomenúť I Want To Break Free, je na zostrenú väzbu. Je to Johnova vec a tu sa ukázalo, že z pôvodného outsidera, čo sa tíka písania skladieb, sa postupne stal ťahúň. Another One Bites The Dust spravila z Queen No.1 na svete a to bol Johnov projekt, podobne ako I Want To Break Free. Netreba ani hovoriť, že v klipe sú členovia Queen prezlečení za ženi. Časť publika v USA ale tento klip odmietalo a skupinu označili za buzerantov a transvestitov, pretože klipom dávajú zlí vzor americkej mládeži. Preto spoza Atlantiku prišla prosba, abi pre americkí trh spravili noví klip, ale skupina to odmietla. Tretia skladba na B strane Keep Passing The Open Windows- mne osobne sa táto skladba veľmi páči. Potom sa ponúka Brianova skladba Hammer to Fall. Tak toto Mayovi ozaj sadlo. Je to tipicki hardrocková skladba a mne osobne sa páčil veľmi videoklip, ktorí bol zasadení do koncertnej sáli, kde Freddie predvádza naozaj skvelú, kreatívnu pohibovú variáciu, tu sa potvrdilo, že Mercury bol počas skladieb naozaj vitálni. Záver pomalá vec Is This The World We Created? To je ozaj krásna balada, je to Brianove a Freddieho spoločné dielo.

To, že to bol podarení album, potvrdil aj predaj, The Works vo väčšine štátov skončil v prvej trojke. V USA dosiahlo 22. miesto, predalo sa asi milión exemplárov. Po vidaní albumu začalo The Works turné, kde skupina koncertovala po arénach v celej západnej Európe. Súčasťou tohto turné bolo koncertovanie v Sun City v JAR, kde vládol apartheid. Za tento koncert sa skupina ocitla na čiernej listine OSN. Nepomohlo ani to, že Queen venovali finanční obnos škole pre nevidomích a nepočujúcich v Bophutastwane. Záver roku 1984 priniesol vianočnú baladu Thank God It s Christmas. No a vstupujeme do roku 1985, kedi úvodné mesiace sa niesli v znamení koncertov v Južnej Amerike, pod názvom Rock in Rio, neskôr Nový Zéland a potom nezabudnuteľné Live Aid...

Viliam Kráľ: Serendipity

Ivan's picture

Dočítal som Vilovu knihu a musím povedať, že ma z nej boleli oči. To je ale moja chiba, pretože odmietam nosiť okuliare. Inak jej nemám čo vičítať. Naopak, je to najlepšia vec, ktorú som za posledné roki čítal.

Ako som písal, Vila osobne poznám z víški. Bol takmer vo všetkom môj praví opak. Dlhé blond vlasi, modré oči, víchodniar, rešpekt vzbudzujúce priezvisko, fajčiar, extrovert, v kolektíve a u žien obľúbení. Skončili sme síce rovnakú školu, ale ani to nie v rovnakom čase napriek tomu, že sme boli spolužiaci - ja som sa odtiaľ pratal kade ľahšie a posledné dva ročníki som si spojil, keďže na tej škole som trpel, zatiaľ čo Vilo si to tam naplno užíval a študentskí život si naopak predĺžil. A tak jediná vec, čo máme naozaj spoločnú, je to, čo nemôže chíbať v knižnici každého intelektuála - modrú knižku.

Vilo bol napriek alebo možno aj vďaka tomu na tej škole jeden z mála ľudí, ktorích som tam mal rád. Bol vždi milí a slušní. Jeho knihu som si pochopiteľne nemohol nechať ujsť.

Nemislím si, že ide o klasickí cestopis. Serendipity je podľa mňa v prvom rade životopis. Je o jednom životnom príbehu a o jednom postoji k životu. Cesti sú pre Vila podľa mňa síce dôležitou, ale stále iba kulisou. To naozaj podstatné pre neho nie je ani tak to, čo na cestách uvidí, ako to, čo na tích cestách zažije. Preto si mislím, že hodiť batoh na chrbát a vibrať sa s očividne obmedzením rozpočtom sám na druhí koniec sveta vo Vilovom prípade neznamená krok do neznáma. Práve naopak. Vilo išiel paradoxne na istotu. Pretože potom má človek zaručene na čo spomínať. Ak to teda prežije.

Mislím si, že rozumiem, prečo sa Vilo rozhodol nenechať už nič na náhodu. Je totiž presvedčení, že toto je jeho posledná reinkarnácia na tejto zemi a teda žiadna ďalšia šanca už pre neho nebude...

Najprv som si mislel, že život ma chitil za gule na tom billboarde je názov knihi, ktorím sa nejakí autor snaží upútať pozornosť. Kniha sa ale tak nevolá. A po jej prečítaní mám dojem, že praví opak je pravdou. Život nechitil za gule Vila, ale Vilo život. Ako sa to dá a čo vlastne znamená Serendipity, sa čitateľ dozvie z knihi, ktorú tímto vrelo odporúčam.

Vilo, ďakujem. A prosím - Serendipity 2 vidaj aj ako e knihu, nech si môžem zväčšiť písmená!

Serendipity

Ivan's picture

Ten billboard hlásajúci, že autora knihi chitil život za gule, registrujem už pár mesiacov. Vždi som okolo neho ale prechádzal v aute, takže som nemal veľmi čas si ho pozornejšie celí pozrieť. Až včera som si všimol odkaz na stránku viliamkral.sk.

Vila Kráľa poznám z visokej školi. Chodil do vedľajšieho krúžku a s jednou z najkrajších báb, ktoré som v živote stretol. Naposledi som ho videl niekedi okolo roku 1994, išli sme na pivo do Umelki, ja v obleku, v ktorom som vtedi chodil do roboti, Vilo v šortkách, v ktorích chodil po svete...

Kniha s názvom Serendipity je práve o jeho potulkách svetom. Už je na ceste ku mne, keďže som si ju hneď samozrejme objednal. Vilo mi dnes aj zavolal...

Na knihu sa už veľmi teším a určite tu o nej niečo napíšem.

Pages

Subscribe to RSS - blogs