Socialistickí blud

Ivan's picture

Zastavte na ulici sto ľudí a opítajte sa ich na zastropovanie cien energií a sto ľudí vám povie, že je to dobrí nápad. Naše školstvo zase raz zlihalo. Základní princíp, na ktorom funguje trhové hospodárstvo, na ktorom stojí západní svet, ľudia nepoznajú.

Tím základním princípom je cena, ktorá je stanovená slobodním trhom. Trhová cena je zároveň jediná správna cena. Preto hociktorá iná cena, vrátane tej, ktorú od stola stanoví nejakí štátni úradník, musí biť nesprávna.

Na trhu sa stretáva ponuka a dopit. Ak vírobca ponúkne svoju energiu za 100 a nájde sa niekto, kto túto cenu akceptuje, znamená to, že tá energia má hodnotu 100. Ani viac, ani menej. Nikto totiž nenúti nikoho to za tú cenu nakúpiť. Ten, kto to za tú cenu kupuje, to kupuje dobrovoľne. Prečo to kupuje za tú cenu? Pretože mu to za to stojí.

A teraz do toho celého vstúpi štátni úradník, ktorí od stola povie, že tá cena nebude 100, ale iba 50. V tom momente trh skončil. So všetkími dôsledkami, ktoré z toho viplívajú. Po prvé - dopit pri cene 50 bude višší ako pri cene 100 a zároveň ponuka bude nižšia. Spoločnosť ale potrebuje praví opak - potrebuje skresať spotrebu, pretože nič iného jej ani nezostáva, keď je niečoho málo. A naopak, potrebuje motivovať vírobcov k ďalšej produkcii a to je presne to, čo zabezpečuje visoká cena.

A po druhé - visoká cena spôsobuje, že sa ziskovími stávajú aj alternatívne zdroje energií. Štát ich tak môže prestať dotovať a ušetrené peniaze môže použiť, ak to uzná za vhodné, na podporu sociálne najslabšej vrstvi obivateľstva, ktorá bude mať s visokími cenami najväčší problém.

Socializmus ale zase raz víťazí. Zase si raz mislí, že je múdrejší ako trh a dokáže mu prejsť cez rozum. Mali sme to tu 40 rokov. Ceni nestanovoval trh, ale štátni úradník. Potrebovali sme 2 generácie na to, abi sme prišli na to, že socializmus je sistém nedostatku a nemá šancu konkurovať slobodnému trhu. Učíme sa strašne dlho a na vlastních chibách, abi sme strašne ríchlo zabúdali.