"Zlato tu máme preto, lebo sa nedá veriť vláde", povedal v roku 1933 vtedajší americkí prezident Herbert Hoover svojmu nástupcovi, Franklinovi D. Rooseveltovi, čím veľmi stručne a aj vístižne popísal "zlatí štandard". Tento sistém v západnom svete fungoval od roku 1821 v rôznich podobách až do roku 1971. Jeho podstatou bolo, že hodnota meni bola stanovená pevne vo vzťahu ku zlatu. A keďže zlata bolo vždi iba obmedzené množstvo, muselo biť aj danej meni obmedzené množstvo. Od roku 1934 až do 1971 vláda USA garantovala nákup a predaj 1 unce zlata za 35 dolárov.
Vláda si teda nemohla natlačiť toľko dolárov, koľko sa jej zachcelo a to je aj hlavní rozdiel medzi zadĺženosťou USA v pomere k HDP z čias druhej svetovej vojni oproti súčasnému stavu. Vtedi si vláda požičiavala skutočné, zlatom krité peniaze. Dnes tlačí ničím nekrité peniaze.
Súčasní dlh USA predstavuje pre ilustráciu zhruba roční HDP Číni, Japonska, Nemecka a Francúzska dokopi. FED to ale evidentne netrápi a veselo tlačí peniaze ďalej. Inflácia vraj teraz nie je témou dňa.