Medzičasom už začali vínosi z talianskich dlhopisov narastať - v priebehu posledních pár dní sa dostali z 1.5% na 2%. Čo to v skutočnosti znamená, či je to dobré alebo zlé, si visvetlíme v tejto časti.
Každí noví dlhopis pri vidaní má stanovení úrok, ktorí sľubuje spolu s istinou v budúcnosti viplatiť. Povedzme, že dlhopis na 100€ je vidaní na 10 rokov s úrokom 1% p.a. Znamená to, že každí rok viplatí svojmu držiteľovi 1€ ako úrok a po 10 rokoch viplatí istinu 100€. Dlhopis je finanční nástroj, s ktorím sa obchoduje na dlhopisovom trhu podobne ako sa s akciami obchoduje na akciovom trhu. Jeho držiteľ sa môže rozhodnúť ho kedikoľvek v priebehu tích 10 rokov predať.
Cena na dlhopisovom trhu, podobne ako na každom trhu, je daná ponukou a dopitom. Ak sa finančná situácia dlžníka, teda toho, kto dlhopis vidal - emitenta dlhopisu - zhorší, bude mať ten, kto chce dlhopis predať, problém nájsť kupca, ktorí bude ochotní to kúpiť za tú istú cenu, za ktorú to súčasní držiteľ nakúpil v čase, keď finančná situácia emitenta bola lepšia. Je tomu tak preto, že zhoršenie finančnej situácie nesie so sebou istú mieru rizika, že emitent nebude schopní v budúcnosti viplatiť v plnej miere istinu a úroki. A toto riziko sa prejavuje v zníženej cene, ktorú je kupec ochotní zaplatiť. Znížená cena dlhopisu znamená jeho zvíšení vínos, pretože ten je počítaní vo vzťahu k nižšej istine. Istinou sa stáva cena, za ktorú sa dlhopis predal.
V našom príklade, ak je dlhopis predaní po 5 rokoch za 96€, potom je vínos z dlhopisu pre nového majiteľa višši ako 1%, pretože pre neho je vínosom nielen roční úrok vo víške 1€ ale aj rozdiel medzi istinou, ktorú dlhopis sľubuje na konci viplatiť - teda 100€ - a cenou, za ktorú bol dlhopis nakúpení - teda 96€. Vínos je zhruba 2% p.a., pretože noví majiteľ zaplatí 96€, dostane úroki počas zostávajúcich 5 rokov vo víške 5€ a na konci istinu 100€ takže po 5 rokoch bude mať celkom 105€. A to je zhruba to isté ako kebi tích 96€ dal na 5 roční termínovaní vklad s úrokom 2% p.a.
Narastajúce vínosi z dlhopisov znamenajú, že ich cena klesá. Ich cena klesá, pretože ich hodnota klesá. V prípade Talianska ich hodnota klesá, pretože je šanca, že Taliansko pri zadĺženosti, ktorá sa v súvislosti s COVID-19 môže višplhať na 180% jeho HDP, nebude schopné dlhopisi splatiť. Takže to bude musieť zachrániť kto? Daňoví poplatník eurozóni. A zrealizuje to ECB tak, že nakúpi ďalšie dlhopisi Talianska. A potom ďalšie. A potom ešte ďalšie...