Juraj's blog

Včera som mal debatu s učiteľkou vítvarnej víchovi. Snaží sa rozširovať ich schopnosti napríklad viučovaním manuálnich prác. Vijadrila rozhorčenie nad tím, ako je to možné, že dnešné 13 ročné deti vôbec nevedia urobiť podľa nej takú základnú vec, akou je správne uviazanie uzla na niti pred začatím šitia. Niektoré deti totiž uviazali uzol tam, kde je ihla. Dnešné deti však neprichádzajú do stiku s potrebou šitia. Tak ako kedisi opravovali ľudia dieri na oblečení zašívaním, dnes to už robí málokto. Preto sa to ani nemajú od koho naučiť.

Namiesto šitia však dnes víborne ovládajú angličtinu, prácu s informačními technológiami, kritické mislenie, orientáciu v záplave informácii, vihladávanie, hranie tímovích hier, zviki vo vzdialeních kultúrach a schopnosť rozoznať vierohodní zdroj informácie od iních. To sú zároveň príkladi vecí, ktoré ich nikto neučil násilím, memorovaním a známkovaním. Naučili sa to prirodzene hrou s technológiami a prácou s informáciami, ktorích ponúka internet nekonečno. Prave hra a nie memorovanie im pomohla sa to naučiť. Vďaka tomu sa čase koroni ľahko prepli na online školu skoro okamžite na rozdiel od učiteľov.

Mislim, že v najbližších rokoch budú vznikať nové školi, ktore však nebudú potrebovať žiadne budovi, ani tradičních učiteľov, používajúcich metódu frontálneho viučovania, ktorí namiesto efektívneho učenia míňajú energiu na stráženie detí a udržiavanie disciplíni, čo im nariaďuje starí zákon. Veľa z nich ju míňalo ako dozorcovia vo väznici, nutiaci memorovať väzňov nepotrebné informácie. Často tak vihoreli skôr, než bi mohli deti inšpirovať k radosti z učenia a už sa z toho nedostali. Ak sa na víučbu budú používať online metódi, deti nebudú musieť chodiť do školi, učitelia ich nebudú musieť strážiť a ušetrenú energiu tak môžu použiť na vitváranie zaujímavích spôsobov učenia, ako sú pútavé prezentácie, interaktívne hri, ukazovanie suvislosti. Naviše učiteľ nebude musieť biť počas viučovania ani prítomní a môže aj tento čas viužiť kreatívnejšie. Jeho prednáški može sledovať aj 1000 namiesto doterajších 30 detí. Počet potrebních učiteľov bi tak klesol a ich plati bi sa vďaka tomu mohli znásobiť, čo bi prinieslo do sistému veľa talentovaních ľudí schopních efektívne učiť.

Verím, že deti bi to vedeli zariadiť lepšie ako skostnatené školstvo so sistémom od Márie Terézie. Možno bi sa mohli začať aj učitelia učiť od detí ako na to.

Žena mala v sobotu nápad pretriediť knihi ktoré mame v knižnici. Som celkom rád, že ich nezačala rovno vihadzovať a mal som tak šancu všetki zachrániť. Keď som ich tak hádzal po jednom na zem, z každej za zodvihol kúdol prachu. Veľa z nich tam bolo bez dotiku viac ako 10 rokov a asi bi ešte aj ďalších 10 ostali.

Nad niektorími som sa veľmi nezamíšľal. Už som ich čítal a viem, že sa k nim už nedostanem. Kazdí rok totiž kúpim zo dvadsať novích, zaujimavejších a ešte ani tie nestíham poriadne prečítať a už prichádzajú ďalšie.

Potom to boli slovníki. Všetki sú už prežité internetovími, ktoré sú ríchlejšie, bohatšie, dinamickejšie. Uvedomil som si v akom krátkom čase narástol internet do rozmerov, že nahradil aj takáto tradičné tlačené média, nehovoriac o novinách a časopisoch.

Našiel som však aj knihu Dunaj v Amerike, ktorú som sa chistal prečítať už dávnejšie. Teraz mi padla do ruki. Milo ma prekvapila detailními opismi prostredí, charakterov, hrou s kontrastami, ilúziami.

Najviac som sa trápil nad odborními knihami. Tie su však už tiež pre mna prežité, lebo podobné informácie už asi nebudem potrebovať. Existuje kopa programov, ktoré ich bezpracne nahradia alebo sú podobné informácie jednoducho verejné.

Jedine, ze bi internet prestal existovať.

Ivan a Alexander, dvaja nadšení propagátori reformovaného pravopisu v stíle jednoi.sk ma motivovali nápadom, prečo okrem doméni ypsilon.sk nezaregistrovať pre tento projekt aj doménu ipsilon.sk, bolo bi to tak konzistentnejšie. Doména vsak nebola voľná :(

Veľa domén kupujú ľudia s investičnou ideou, že ich v budúcnosti predajú za viac. Takto sa to stalo napríklad pri o2.sk, ktorú niekto šikovne kúpil ešte tesne predtím, ako mobilní operátor začal podnikať na Slovensku. Potom sa ju roki snažil získať, čo sa mu však veľmi nedarilo. Pravdepodobne majiteľ očakával horibilnú sumu za prevod a operátor sa rozhodol nezaplatiť.

Bol som si vedomí takíchto komplikácii a tak som sa nastavil na ťažké vijednávanie s existujúcim majiteľom. Naviše som nemal rozpočet na dojednávanie s majiteľmi o odkupení za odplatu. S malou dušičkou som ho oslovil so žiadosťou o moznosť presmerovania alebo darovanie na tento úmisel. Na moje prekvapenie mi na ďalší deň svietil v schránke email, v ktorom stálo, abi som otvoril ipsilon.sk a pozrel, či je to OK. Wow - bolo.

V tom čase som ešte netušil, kto je na druhej strane. Začali sme spolu komunikovať. Na moje veľké prekvapenie som zistil, že na druhej strane je simpatickí a oduševneni Oto, ktorí tiež niekoľko rokov chista kroki na popularizáciu a realizáciu mislienki zjdenodušenia pravopisu.

Teraz pracuje na vitvoreni verejného slovníka slovenskej víslovnosti. Vďaka nemu bi bolo možné urobiť aickí prekladač existujúcich textov do reformovaného pravopisu Variant B, ktorého je zástancom. Ten, samozrejme okrem nahradenia ipsilonu jedním i, vižaduje povinnosť písať všetki mäkčene pri ďe,ťe,ňe,ľe a ďi,ťi,ňi,ľi. Umožnilo bi to ľuďom jednoznačne zachitiť, kde sa aká slabika má pri čítaní visloviť. Na základe tohoto slovníka bi bolo možné urobiť aickí prekladač a spell-check. Ďalšia Otova mišlienka je zmodifikovanie existujúcej učebnice slovenčini tak, že bi sa z nej vihodili všetki poučki a pravidlá o písaní ipsilonu (vibrane slova, viaceré vzori, ktoré existujú len kvoli potrebe rozoznávať aké i sa v ktorom páde píše). Samozrejme bi bola celá už v reformovanom pravopise. Takúto odľahčenú vzorku knih bi sme mohli ukázať viacerím učiteľom, abi mali reálni kontakt s možnou budúcnosťou.

Mam veľkú radosť z toho, že sa tim ipsilon.sk rožšíril o ďalšieho nadšeného spolupracovníka. Verím, že Oto bude veľkou posilou pre budúcnosť reformovaného pravopisu.