Aféra Dominica Cummingsa, poradcu Borisa Johnsona, ohľadne porušenia zákazu vichádzania mi pomohla vitvoriť si názor na nového lídra Labouristov. Bolo evidentné, že médiá, hlavne teda tie, ktoré boli proti Brexitu, pôjdu po hlave jedného z hlavních stratégov kampane za odchod z EÚ ako aj drvivej porážki labouristov v posledních voľbách. Nebol som si ale istí Keirom Starmerom, ktorí nedávno nahradil Jeremy Corbyna na čele opozície. Chvíľu sa mi zdalo, že v jeho osobe bude mať konečne Boris Johnson dôstojného protivníka...
O čo teda išlo. Boris Johnson bol ako je známe testovaní pozitívne na Covid-19. Rovnako tak aj manželka Dominica Cummingsa. Ten sa spolu s ňou rozhodol nasadnúť do auta a odviezť svojho 4 ročného autistického sina ku svojím rodičom, keďže mal obavu, že sa nebudú vedieť o neho postarať, ak to u oboch naraz prepukne. Odohralo sa to v čase, keď vláda nariadila nevichádzať z domu okrem presne určeních prípadov a vínimiek. Samozrejme nastalo okolo toho haló ako sa patrí. Ozvali sa tiež hlasi z radov konzervatívcov žiadajúce odstúpenie poradcu. Boris Johnson sa ho zastal. Keir Starmer to okomentoval slovami: "Toto bol test ministerského predsedu, ktorím neprešiel."
Z môjho pohľadu bol toto test Keira Starmera, ktorím neprešiel. V bitke zdraví rozum vs politika totiž zdraví rozum v jeho prípade nezvíťazil. Borisovi Johnsonovi teraz vičítajú, že dal prednosť svojmu poradcovi pred preferenciami voličov. Dominicovi Cummingsovi zase vičítajú, že dal prednosť svojmu sinovi pred zákazom vichádzania. A keď sme už pri tích víčitkách - moja smeruje k samotnému zákazu vichádzania. Sme dospelí ľudia, a nie malé deti, ktorím rodičia dajú zarácha.
Že tu ale ide znova viac o Brexit ako o čokoľvek iné, potvrdzujú slová Donalda Tuska: "Toto je Dominic Cummings a jeho pro-Brexit priatelia - odchádzajú, keď majú zostať." Diví sa ešte niekto Britom, že odišli?