V súvislosti s novembrovími voľbami prezidenta USA ma v ostatních dňoch zaujali dva článki. Jeden, ktorí zverejnil britskí denník The Telegraph, spomínal aktuálne "nepatrní" náskok Joe Bidena pred Donaldom Trumpom. Nominant Demokratickej strani má pritom podľa mnohích nedávnich prieskumov preferencie o 10 a viac percent viššie ako súčasní prezident. Joe Biden je pred Donaldom Trumpom aj vo všetkích štátoch, kde sa bude lámať chlieb. Ten náskok je momentálne tak vírazní, že dokonca aj niektorí pravicoví komentátori v USA už hádžu flintu do žita. Briti to ale evidente vidia inak, o čom svedčia aj mnohé komentáre čitateľov pod článkom, podľa ktorích mentálne stále viac a viac zaostávajúci Biden nebude mať v priamej konfrontácii s Trumpom šancu.
Otázka ale je, či vôbec k nejakej priamej konfrontácii príde. Kľudne sa môže stať to, že Bidena už jeho tím až do volieb medzi ľudí nepustí s odkazom na Covid-19.
Druhí článok sa zaoberal otázkou, čo sa bude diať v prípade, ak Trump prehrá voľbi, ale odmietne sa visťahovať z Bieleho domu. Túto pozoruhodnú úvahu rozvíjal už na tomto blogu spomenutí Trevor Noah v rozhovore práve s Bidenom.
Toto je mimochodom tipické pre ľavicové médiá od novembra 2016 - je jedno, čo Trump spravil, všetko je veľmi zle. A ak sa minuli témi, čo spravil, tak poďho rozvíjať tému, čo ešte len spraví. A to bude iste tiež minimálne zle, ak už nie rovno veľmi zle. Rozvíjanie trochu náročnejších tém - napríklad, či Demokratická strana, ktorej história je blízko spojená s rasizmom, tím ozajstním rasizmom, chce niečo urobiť so svojím názvom, keď už teda sa má premenovať napríklad aj všetko, čo má v názve meno Krištofa Kolumba - je už zrejme za hranicou mentálnich schopností moderátora. O Bidenovi, ktorí má problém aj určiť, v ktorom štáte sa práve nachádza, ani nehovoriac.