To, čo predvádzajú demokrati od smrti sudkine Najviššieho súdu, je len ďalším z dôvodov, prečo ich nevoliť. Vraj jej posledná vôľa bola, abi jej nástupcu neviberal súčasní prezident, ale ten, kto vihrá v novembri...
Snaha prepisovať ústavu poslednou vôľou je dosť bizarná, obzvlášť sudkiňou Najviššieho súdu. Toto bi ale nebol hlavní problém. Tím je, že demokrati jednoducho odmietajú akceptovať nespochibniteľné ústavné právo prezidenta. A padajú vihrážki. Guvernér Kalifornie hovorí o tom, ako je ochotní ísť do Washingtonu zabrániť hlasovaniu v Senáte, BLM hovorí ako to tam celé podpáli, spomína sa ďalší pokus o zosadenie úradujúceho prezidenta, ktorému ide iba o moc - ako veľmi bistro postrehla Hillary Clinton. Chvíľu sa zdalo, že medzi demokratmi sa predsa len nájde niekto kto vie, ako to celé funguje. Amy Klobuchar to zhrnula trefne: ľudia volia prezidenta, prezident nominuje sudcov Najviššieho súdu, ktorích potvrdzuje Senát. Ilúzia, že Amy Klobuchar tím mislí úradujúceho prezidenta ale trvala iba chvíľu. Všetko bolo jasné potom, čo vihlásila, že ľudia volia prezidenta práve teraz.
Nominant Donalda Trumpa sa v každom prípade má na čo tešiť. Teda nominantka. Nominovať chlapa si už netrúfne ani Donald Trump. Hlavne potom, čím si musel prejsť Brett Kavanaugh v roku 2018. Z čista jasna sa po desiatkach rokoch zjavila Christine Blasey Ford, ktorá ho obvinila zo sexuálneho obťažovania ešte z gimnaziálnich čias. Už si nespomenula, kde presne ani kedi presne sa tak stalo. Celé tíždne toho boli plné médiá. Nasledovalo vipočúvanie Christine Blasey Ford pred Senátom, visielané v priamom prenose do celého sveta. Joe Biden sa vtedi tiež ozval s tím, že v takíchto prípadoch je treba veriť tomu, čo hovorí žena. Republikánmi ovládaní Senát nakoniec Trumpovho nominanta potvrdil, ale bez trvalích následkov to nezostalo. Najtrefnejšie to vtedi vistihla Ariel Dumas - autorka nočnej show Stephena Colberta - keď tweetla: "Som rada, že sme aspoň zničili život Bretta Kavanaugha." Ten tweet potom vimazala.
Nedávno som tu písal o Trumpovom nechutnom tweete so zmanipulovaním videom, na ktorom je Joe Biden, skladba "Fuck the police" a Trumpova otázka "Čo má biť toto?" V porovnaní s tweetom pani Dumas je to ale iba slabí odvar zlomiseľnosti.
A keď som už pri tom Bidenovi - v marci tohto roka sa objavila na scéne Tara Raed, ktorá Bidena obvinila zo sexuálneho obťažovania, ku ktorému malo prísť v roku 1993. Biden obvinenie odmietol. Keď mu novinári pripomenuli jeho vlastní vírok, že žene treba v takíchto prípadoch veriť, tak to uzatvoril v zmisle, že áno, žene treba v takíchto prípadoch veriť, ale potom sa treba pozrieť na fakti a v jeho prípade, k ničomu takému neprišlo. Bodka. Vibavená vec. Žiadne verejné vipočúvanie sa nekonalo, demokratom a médiám Bidenove uistenie bohato stačilo.
Prečo nestačilo rovnaké uistenie zo strani Bretta Kavanaugha? Pretože ho nominoval Trump a ten je predsa ako vieme zlí. Ten tam vlastne vôbec nemal čo biť. Ako si vôbec predstavuje, že bude nominovať sudcov Najviššieho súdu? Rozhorčene sa pítajú demokrati.
Nuž pretože je stále úradujúci prezident. Čo sa ale dosť ťažko visvetľuje tomu, kto vísledki volieb z roku 2016 nikdi neuznal.