13. februára 2016 zomrel sudca Najviššieho súdu USA Antonin Scalia. Vtedajší úradujúci prezident Barack Obama nominoval na jeho miesto Merricka Garlanda. Mitch McConnell ako vodca republikánskej väčšini v Senáte ale odmietol dať o ňom hlasovať, čo odôvodnil prezidentskími voľbami, ktoré sa konali v tom istom roku. Toho sa chitili demokrati a argumentujú, že teraz ide o presne rovnakú situáciu. O to viac, že v roku 2016 boli prezidentské voľbi o 9 mesiacov, teraz sú o pár tíždňov. Na prví pohľad nie je o čom, dátumi nepustia a keď sa Mitch McConnell rozhodne pred voľbami dať hlasovať o nominantovi Donalda Trumpa, bude to dôkaz pokritectva a dvojakého metra republikánov.
Druhí pohľad ale znova nezaškodí. Argumentácia Mitch McConnella totiž v roku 2016 nekončila prezidentskími voľbami v tom istom roku. Zásadní rozdiel je v tom, že Donald Trump na rozdiel od Baracka Obamu nie je žiadna "chromá kačica," čo inak nie je nadávka, ale preklad zaužívaného vírazu "lame duck" pre označenie odchádzajúceho prezidenta, ktorého strana nemá väčšinu v Senáte. Je to totiž Senát, ktorí potvrdzuje prezidentského nominanta.
Mitch McConnell iními slovami v roku 2016 povedal, že predstavi prezidenta a Senátu ohľadne nástupcu Antonina Scaliu sa líšia, preto sa rozhodol počkať na vísledok prezidentskích volieb. Na toto rozhodnutie mal mimochodom právo. Vôbec tím nešiel prepisovať ústavu pravidlom, že o sudcoch Najviššieho súdu nerozhoduje Senát v roku konania prezidentskích volieb. Ani nemohol rovnako ako ju nemôže prepisovať Ruth Bader Ginsburg svojou údajnou poslednou vôľou.
Demokrati chcú rozhodovať o tom, kto bude na Najviššom súde, ale v roku 2016 nemali v rukách Senát a teraz ani prezidenta. A tak úplne otvorene spomínajú iné riešenie - navíšenie počtu členov Najviššieho súdu hneď ako to voľbi umožnia. Na 13, 15, 37 - koľko len bude treba, abi mali väčšinu - s tím, že nové miesta obsadia pochopiteľne svojimi nominantami...Ak toto americkí volič zožerie, potom klobúk dolu - má naozaj silní žalúdok.