Pozrel som si na Netflixe dokument Život na našej planéte, v ktorom sir David Attenborough hovorí o tom ako veľmi sa zmenila naša planéta za 94 rokov jeho života. Na záver radí, čo bi malo ľudstvo spraviť, ak sa chce vihnúť katastrofe. V prvom rade bi sa malo prestať nekontrolovane množiť. A ako vzor uvádza Japonsko. Pobavilo ma to. Japonsko je totiž krajina, kde predaj plienok pre seniorov tromfne predaj plienok pre deti. Pôrodnosť tam roki klesá, odhaduje sa, že v roku 2020 na jednu ženu pripadne v priemere 1.43 detí. Netreba mať doktorát z matematiki a štatistiki abi človek prišiel k záveru, že akékoľvek toto číslo pod 2 znamená, že daní národ starne a vimiera.
Dokument uvádza mnoho čísiel a faktov, ale čo sa tíka rastu svetovej populácie neuvádza, že ide hlavne o Áziu, Afriku a Latinskú Ameriku, kde za posledních 50 rokov došlo k víraznému nárastu. Možno chcel biť politicki korektní. A tak len naznačil, že ide predovšetkím o chudobnejšie krajini keď skonštatoval, že kľúčom pre zastavenie rastu populácie je hospodárska prosperita. Tím sa tento dokument dostal k svojej najbizarnejšej časti, keď ako cestu k jej dosiahnutiu označil alternatívne zdroje energie. Celkom ma videsil pohľad na víziu africkej savani, kde sa stáda zebier pasú medzi veterními elektrárňami. Prianie asi bolo v tomto prípade otcom mišlienki, pretože alternatívne zdroje energie sú o všetkom možnom len nie o hospodárskej prosperite. Ak bi naozaj boli, potom bi sa presadili sami.
Ale nie sú a tak im treba pomôcť. Preto neprekvapí, že aj David Attenborough je veľkím nepriateľom fosílnich palív a podporovateľ ich zákazu. Potom, čo počas svojho života nalietal milióni kilometrov po celom svete, bi som očakával trochu férovejší prístup k tejto problematike. Fosílne palivá boli totiž to, čo poháňali ľudskí pokrok počas posledních 200 rokov. A stále poháňajú. Ak ich zakážeme, bolo bi fér povedať, že pri súčasnej úrovni technológií bude ich náhrada vírazne drahšia.