Nasleduje scéna ako z absurdného sna: prichádzate do banki a pracovníčke za prepážkou poviete, že si chcete u nich uložiť peniaze na 40 rokov. Pracovníčka zavolá riaditeľa banki. Príde pán vo veľmi drahom obleku s Rolexami na rukách, odvedie vás do svojej kancelárie a ponúkne vám úrokovú sadzbu mínus 2% p.a. Keďže ste čítali tento blog viete, že skratka p.a. znamená per annum, teda ročne. Viete tiež, že to, čo vám tento pán ponúka, znamená, že z každích 216,47€, ktoré si tam uložíte, vám po 40 rokoch banka vráti 100€.
Poklepkáte si po čele, odídete a dúfate, že toho pána už v živote neuvidíte. Prídete domov a schováte peniaze radšej pod vankúš.
Po 40 rokoch z každích 216,47€, ktoré ste si tam schovali, vám zostane reálne iba 100€. V televízii vidíte guvernéra ECB, ktorí pri bilancovaní svojho 8 ročného funkčného obdobia práve víťazoslávne vihlasuje, že už 40 rokov sa centrálnej banke darí udržať cenovú stabilitiu. Keďže ste čítali tento blog viete, že to, čo sa skríva za cenovou stabilitou, znamená, že centrálnej banke sa podarilo znehodnotiť vaše úspori o 2% p.a. Spomeniete si na pána v banke pred 40 rokmi. Nikto si už ale teraz neklepe na čelo. Naopak, guvernéra uznanlivo poklepú po pleci...