Mladí človek, ak si dnes chce niečo odložiť na dôchodok, môže rátať so znehodnotením svojich úspor vo víške 2% p.a. Vďaka ECB. Môže samozrejme dúfať, že sa ECB jej inflační cieľ nepodarí dosiahnuť a inflácia bude nižšia. Stále však aj tak bude v mínuse. Ak bude veľkí optimista, môže dúfať, že inflácia tu nebude žiadna, alebo že tu bude dokonca deflácia - teda záporná inflácia. Pri nulovej inflácii sa hodnota úspor nemení, pri deflácii reálna hodnota dokonca rastie.
Ak chce spraviť o niečo viac ako len dúfať, môže skúsiť svoje úspori investovať tak, abi mu pokrili infláciu. Môže napríklad zájsť do banki a otvoriť si termínovaní vklad. Ak zájde dnes to takej Tatra banki, najlepší úrok, ktorí dostane, je 0.1% p.a. Z neho mu ale ešte banka zrazí 19% daň, takže čistí úrok je 0.081% p.a. Takže si veľmi nepomohol.
Nízke úrokové sadzbi, ktoré ani len zďaleka nepokrijú infláciu, sú tiež dielom centrálnej banki. Tá chce tímto spôsobom stimulovať ekonomiku, pretože nízke úroki sa tíkajú aj úverov, takže pri nízkich sadzbách je väčšia šanca, že sa spoločnosť zadĺži a na úver nakúpi tovari a službi. Poskitnutí úver ale treba tiež jedného dňa splatiť, takže peniaze, ktoré bi inak boli v budúcnosti k dispozícii na nákup tovarov a služieb, pôjdu na splatenie úverov aj s úrokami. Takže spotreba na úver je len prejedanie si vlastnej budúcnosti.
Takže si to zatiaľ zhrňme. Centrálna banka nám hovorí, že jej cieľom je cenová stabilita, čo v preklade znamená, že reálna hodnota úspor klesne o 2% p.a. A ďalej nám hovorí, že nízkimi úrokovími sadzbami podporuje ekonomiku, čo v preklade znamená, že si máme prejesť vlastnú budúcnosť.