Tlačenie peňazí prebieha tak, že centrálna banka nakúpi na trhu finančné aktíva - tipicki štátne dlhopisi. Kím do hri nevstúpi centrálna banka, emitovanie (teda vidanie) štátneho dlhopisu je neutrálnou operáciou z pohľadu celkového množstva peňazí v obehu. Peniaze sa iba presunú od tích, ktorí ich majú - napríklad penzijné fondi - k tím, ktorí ich nemajú - v tomto prípade ministerstvu financií daného štátu. V momente, keď ale do hri vstúpi centrálna banka, množstvo peňazí v obehu narastie, pretože peniaze, za ktoré tie dlhopisi nakúpila, dovtedi v obehu neboli.
ECB inak nemá čo nakupovať štátne dlhopisi, pretože celí projekt spoločnej meni bol založení na tom, že centrálna banka nemá čo financovať dlhi jednotlivích členskích štátov. Tie si mali štáti financovať pekne sami na dlhopisovom trhu. Toto pravidlo prestalo platiť po finančnej kríze v roku 2008. Vtedi ešte aspoň prebiehala aká-taká debata na túto tému. Ubehlo 12 rokov, máme tu ďalšiu krízu, ale dnes už nikto ani okom nemihne potom, čo ECB oznámi, že takímto spôsobom natlačí 1100 miliárd novích euro. Tie peniaze doteraz neexistovali. Akobi mávnutím prútika sú zrazu tu. Prirovnanie k falšovateľovi peňazí nie je až tak úplne od veci.
ECB nákupom štátnich dlhopisov porušuje základné princípi svojho fungovania. Zároveň je schopná tvrdiť, že tomu tak nie je, pretože štátne dlhopisi nenakupuje priamo od štátov, ale sprostredkovane na dlhopisovom trhu od tích, ktorí si tie dlhopisi od štátu kúpili. A teda vlastne tak nefinancuje dlhi štátov. Vravel som, Absurdistan. ECB má nakúpeních mraki štátnich dlhopisov, ale tvrdí, že nefinancuje dlhi štátov.
Mimochodom, bežná komerčná banka, keď sa rozhodne investovať do poskitnutia úveru napríklad formou hipotéki, si dlžníka najprv riadne preverí. Aké má príjmi, aké má vídavki, bude schopní hipotéku splácať? Komerčná banka samozrejme nechce ísť do žiadneho úverového rizika. Chce mať pochopiteľne istotu, že sa jej peniaze vrátia. A vižaduje aj ručenie.
V ECB si ale nikto tímto hlavu neláme. Nakúpi sa za 1100 miliárd euro štátnich dlhopisov prakticki zo dňa na deň. Ale čo keď ich ten štát nebude schopní splatiť? Viď napríklad také Grécko. Kto bude znášať strati? ECB. Kto sú akcionári ECB? Mi všetci. Teda vlastne nikto.
Toto ale reálne nehrozí. Ak náhodou nejakí štát bude mať problém so splatením dlhopisov, potom môže vidať ďalšie, ktorími splatí tie predchádzajúce. A keďže investori vedia, že ECB ich od nich odkúpi, môžu bez obáv tieto ďalšie dlhopisi od štátu nakúpiť a následne predať ECB. A tak stále dokola.
Dovtedi sa chodí s krčahom po vodu, kím sa nerozbije. Alebo ako hovorí Julo Satinský - všetci skúšame, kam sa až dá zájsť.