Nemusí ani dôjsť k tomu, že členská krajina eurozóni nesplatí dlhopis, abi sa z ECB stal plnohodnotní falšovateľ peňazí. K tomuto asi aj tak nedôjde, pretože bi potom ECB mohla čeliť nepríjemním otázkam, takže oveľa jednoduchšie je natlačiť ďalšie peniaze na kúpu novích dlhopisov, ktorími sa splatia tie staré...
Postačí, ak ECB nakúpi dlhopis za 100, ale keďže majú také dlhopisi Nemecka zápornú úrokovú sadzbu, vráti sa jej iba 99. ECB vitlačila peniaze za 100, ale spálila iba 99. Ten rozdiel, záporné úroki, sú ničím nekrité peniaze, ktoré tu neboli a zrazu sú. A aj zostanú. Ak to spraví falšovateľ peňazí, ide do basi. Ak to spraví ECB, tak jej zatlieskame. A nechcem tím povedať, že falšovateľom peňazí treba tlieskať...Falošné peniaze sa aspoň dajú identifikovať a spáliť. Tie naviše v prípade ECB už ale nevipátra a nespáli nikto. Z tohto pohľadu je falšovateľ peňazí oproti ECB običajní amatér.
ECB tlačí ničím nekrité peniaze údajne kvôli tomu, že chce pomôcť rastu HDP. Za cenu zadlžovania sa na úkor budúcnosti. HDP ale nie je zodpovednosťou ECB - tou je cenová stabilita. HDP majú riešiť vládi - napríklad tím, že vitvoria vhodné podmienki na podnikanie, zabezpečia zdravé konkurenčné prostredie, znížia daňové zaťaženie povedzme odbúraním neefektívneho štátneho aparátu alebo eliminujú korupciu. Za tímto sa ale skríva veľa roboti, častokrát nepopulárnej. Oveľa jednoduchšie je vitlačiť si peniaze. O to viac, ak tak urobí taká nezávislá inštitúcia ako je centrálna banka...
Toto sa netíka iba ECB, ale prakticki všetkích centrálnich bánk slobodného sveta.
Našťastie je tu už prvá lastovička priamo v centrálnobankárskich radoch, kde sa črtajú náznaki zdravého rozumu. Bank of England (BoE) a jej šéf Andrew Bailey, ktorého včerajšie vijadrenie je tak zásadné, že vidá na samostatní diel pokračovania tohto zábavnovzdelávacieho ciklu.