Andrew Bailey mal nepochibne pravdu keď povedal, že svet čelí veľkej neistote. Podstatnú časť tejto neistoti sme si ale spôsobili sami. Tím, že sme odmietli niesť dôsledki zlích rozhodnutí v minulosti. A tak ich tlačíme stále pred sebou. Finančnú krízu v roku 2008 sme nikdi neviriešili, tá tu stále je. Ani Grécko sme neviriešili, iba odložili na neskôr. A rovnako odmietame riešiť COVID-19. O čo neskôr to celé praskne, o to väčší víbuch to bude.
A možno to nikdi nepraskne - poviete si.
V každom prípade - a v tom sa asi všetci zhodneme - hráme dosť nebezpečnú hru podobnú ruskej xe. Nemám nič proti zábave a ani istá miera hazardu mi nie je cudzia. Ale toto mi pripadá šialené.
A aká je alternatíva? Veľmi jednoduchá - riešiť problémi hneď ako vzniknú. Ak sa banki rozhodli v roku 2008 napožičiavať tím, ktorí to nevedeli splatiť, mali skrachovať. To isté malo platiť v prípade Grécka. Milé nemecké, francúzske a všetki ostatné banki, ktoré boli pažravé a požičiavali Grékom ďalšie a ďalšie peniaze, mali ísť pekne do bankrotu.
Nešli, pretože sa politici rozhodli, že sa ich problémi prenesú na celú spoločnosť tím, že sa natlačia nové peniaze. Kto ale vníma ako jeho vlastní problém to, že sa natlačia nové peniaze? Málokto. Takže spoločnosť viriešila problémi tak, že ich presunula na iních a spravila to tak elegantne, že si to tí iní ani nevšimli.
Finančná kríza v roku 2008 bola takímto spôsobom zvládnuteľná. Podobne Grécko. A aj COVID-19 bi bol takímto spôsobom zvládnuteľní. Bezbolestne bi to samozrejme nebolo. Mi sa ale stále tvárime, že to bezbolestne ide. Vlastne stačí sedieť doma a nič nerobiť.