Taliansko si inak už nového veriteľa hľadá. Miestni politici sa rozhodli viužiť COVID-19 a žiadajú vidanie spoločních dlhopisov. To znamená, že za splatenie takíchto dlhopisov bi už nebol zodpovední konkrétni štát, ale všetki štáti eurozóni zároveň. Inak povedané Taliansko si chce požičať ďalšie peniaze, akobi zadĺženosť na úrovni 135% HDP nestačila, a zároveň chce, abi za tieto jeho nové dlhi ručilo aj také Nemecko a Holandsko.
Veľmi často sa pritom používa slovo solidarita. Kde ale bola solidarita Talianska s ostatními štátmi eurozóni, keď sa rozhodlo počas minulích rokov zadlžovať sa viac a viac a po vzore Grécka tak pripraviť solídne základi ďalšej krízi, ktorá jedného dňa znova ohrozí spoločnú menu? Taliani chcú, abi dôsledki ich minulích zlích rozhodnutí znášali iní. Našťastie Nemecko a Holandsko na toto nechú pristúpiť a prirovnávajú situáciu Talianska k susedovi, ktorému horí dom. Pomôžeme ti, ale nechci od nás, abi sme na seba prebrali aj tvoju hipotéku.
Zodpovední hospodár sa nebude zadlžovať donemoti, ale si odloží niečo aj pre prípad horších časov. Nemecko a Holandsko zosekali v minulích rokoch svoje dlhi a dnes sa vedia financovať so záporním úrokom. Taliansko sa na zníženie svojich dlhov dokonale vikašlalo a teraz narieka. Ak bi ECB nenakupovala ich dlhopisi, bolo bi nútené riešiť svoje dlhi už dávno. ECB ale ich nákupmi odložila problém na inokedi.
Ľavicoví časopis The Economist uverejnil pred pár dňami článok pod titulkom Kedi, keď nie teraz? Narážal na vidanie spoločních dlhopisov, o ktoré sa južné štati eurozóni už dlhšiu dobu snažia. Odpoveď je vďaka Nemecku a hlavne Holandsku - chvalabohu - nikdi.