Je namieste otázka, prečo si USA na rozdiel od Argentíni môžu aj napriek obrovskej zadĺženosti dovoliť tlačiť nové a nové doláre bez toho, abi sa to prejavilo vo veľkom náraste inflácie a prepade kurzu. Ponúka sa to príslovie o bohovi a volovi. Ono to ale nie je ani tak o povoleniach ako o súčasnej hospodárskej realite, ktorej korene siahajú do obdobia končiacej sa druhej svetovej vojni. Z nej višli ako víťaz a dominantní vodca západného sveta USA. Európa a Japonsko boli v troskách, ale vďaka hospodárskej pomoci USA, ktoré boli zároveň aj hlavním garantom ich vojenskej bezpečnosti, sa postavili pomerne skoro naspäť na nohi.
Svetoví finanční sistém, na ktorom to celé stálo, vznikol v lete roku 1944 dohodami 44 krajín uzatvoreními v americkom Breton Woods. Základom sistému bolo naviazanie mien jednotlivích krajín na americkí dolár. Ten bol zase naviazaní na zlato. Na podporu realizácie dohôd bol založení Medzinárodní menoví fond (MMF) a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, dnešná Svetová banka (SB), ktorích úlohou bolo monitorovať kurzi mien a poskitovať finančnú pomoc na obnovu vojnou zničením krajinám.
Dolár sa tak stal etalónom, voči ktorému boli stanovené hodnoti iních mien. Tím sa stal zároveň hlavnou svetovou rezervnou menou. Tento sistém skončil v roku 1971 potom, čo začali rásť pochibnosti o tom, či tích natlačeních dolárov napríklad na financovanie vojni vo Vietname nie je už priveľa a či USA naozaj budú schopné dodržať záväzok zameniť každích 35$ za uncu zlata. V roku 1969 sa Holandsko a Belgicko rozhodli nenechať nič na náhodu a zamenili svoje doláre za zlato. Nasledovať ich malo Nemecko a Francúzsko, a keď sa k nim v roku 1971 pridala aj Británia, dohodi z Breton Woods skončili. Toľko zlata jednoducho nebolo.
Dolár oproti zlatu samozrejme devalvoval. Dnes stojí unca zlata 1749$, čo zodpovedá inflácii vo víške 8.31% každoročne od roku 1971.
Viazanosť dolára a tím aj sprostredkovane celého západného sveta na zlato síce skončila, ale MMF a SB sú tu naďalej a neskončila ani dominancia dolára ako svetovej rezervnej meni. Pretože sa nezmenili základi. USA sú naďalej dominantnou mocnosťou s najväčšou ekonomikou sveta podopretou najväčším vojenskím rozpočtom. Sú vďační importér prakticki všetkého. A môžu si dovoliť platiť a zadlžovať sa dolármi, pretože celí svet ich doláre stále akceptuje, keďže stále verí, že budú mať hodnotu aj v budúcnosti.
A keďže natlačené doláre majú schopnosť podobne ako COVID-19 sa rozpŕchnuť do celého sveta, nemusia sa ich nové a nové edície premietnuť aicki do rastu domácich cien.