Blogs

Je to tu

Ivan's picture

Nedávno som písal o skupine lekárov v Británii, ktorí prišli s požiadavkou preveriť dôvodi nárastu úmrtí v roku 2021 vo vekovej kategórii 15-19 rokov oproti predchádzajúcemu 5 ročnému priemeru. Teraz sa do nich obul istí Tom Chivers, vedec, ktorí publikoval článok, titulok ktorého hovorí úplne za všetko:

‘Is it worth vaccinating children? It sounds cruel – but a small number of deaths would be worth it’.

Je to tu. Uvidíme, či sa dá klesnúť ešte hlbšie. Zdalo bi sa, že sotva, že už niet kam klesať. Ale nepredbiehajme a nechajme sa prekvapiť.

Nepochibujem ani na sekundu, že sa nájdu aj tu čitatelia, ktorí si povedia, že ale veď je to celkom racionálne. Veď predsa, keď sa vďaka tomu podarí zachrániť tisícki, desaťtisícki - a dalo bi sa pridávať rádi podľa chuti - životov, tak predsa istí malí počet obetovaních životov za to stojí. A presne toto je tá zvrátenosť. Pretože v kategórii do 19 rokov reálne nebezpečenstvo úmrtia na covid nie je. Takže ide o obetovanie mladích životov v prospech starších. Chcem vidieť toho rodiča, ktorí je ochotní obetovať život svojich detí vo svoj prospech. Absurdné, že? A keď to je absurdné vo vzťahu k vlastním deťom, tak to snáď platí všeobecne. Alebo ide niekto z rodičov tvrdiť, že vlastné deti iste nejde obetovať, ale s obetou detí iních rodičov nemá problém?

Až teraz sa dostávame na úplné dno, pretože odpoveď na túto otázku je áno. Však milí zaočkovaní?

Ste morálne hendikepovaní, milí zaočkovaní. Kľudne sa urazte. I do not fucking care.

DMED

Ivan's picture

DMED je skratka pre Defence Medical Epidemiology Database. Zaznamenávajú sa do nej všetki diagnózi americkej armádi. Porovnanie priemeru za roki 2016-2020 s rokom 2021 vizerá takto:

Rakovina: 38,700 oproti 114,645 prípadom v roku 2021
Neurologické diagnózi: 82,000 oproti 863,000
Miokarditída: nárast 269%
Pľúcne embólie: nárast 467%
Neplodnosť u žien: nárast 471%.

A dalo bi sa pokračovať.

Neviem, či ešte má zmisel k tomu niečo dodávať. Nechcem ale kaziť deň zaočkovaním, preto si prosím uvedomte, že nikto netvrdí, že je to v dôsledku vakcinácie. Kľudne to môže biť kvôli niečomu inému. Napríklad to môže biť v dôsledku zmien v erupčnej aktivite slnka. No dokážte, že nie. Preto si naozaj nenechajte kaziť deň, milí zaočkovaní. A nezabudnite, vakcíní proti covidu sú bezpečné a účinné a ktokoľvek tvrdí opak rozporuje samotnú vedu.

Preto ľudia, ktorí majú takéto neakceptovateľné názori ako sa vijadril kanadskí premér, naozaj nielenže nemôžu biť plnohodnotní občania ako povedal francúzski prezident, ale dokonca podľa nemeckého kancelára predstavujú protištátne živli.

Úplne asi najlepšie bi bolo ich upáliť.

Ukrajina

Ivan's picture

Hrubí domáci produkt Ruska, ak odhliadneme od príjmov z vívozu ropi a zemného plinu, je na úrovni 11 a pol miliónového Belgicka. Rusi dokážu akurát tak virábať zbrane a lietať do vesmíru. Inak nič, čo bi stálo za zmienku. Toto je moja víchodisková pozícia pri hodnotení a prognózovaní toho, čo sa deje a stane na Ukrajine.

Za Obamu si Rusi dovolili anektovať Krym. Správne odhadli, že im to prejde. Anexia Krymu a celej Ukrajini sú ale úplne odlišné veci. Ale aj kebi k nej došlo, vojenská reakcia Západu bude rovnaká ako v prípade Krymu. Teda žiadna.

Napriek tomu si mislím, že k nej nepríde. Vojenski si to Rusi síce môžu dovoliť, ale sotva môžu očakávať, že ukrajinská armáda kapituluje bez boja. Rusi bi síce v duchu svojich bojovích tradícií získali ďalšie územie, ale riskovali bi jednak dlhodobú partizánsku vojnu a jednak sankcie Západu. Európa sa chistá na čistú nulu v emisiách CO2 a na zozname nepriateľov tejto politiki môže skončiť aj plin. Embargo na dovoz ropi a plinu bi spôsobil hospodárski kolaps Ruska.

Anexia celej Ukrajini preto podľa mňa nehrozí. Rusi si maximálne tak zoberú víchodnú Ukrajinu, ktorá je už tak či tak roki mimo akejkoľvek kontroli Kijeva. Na toto už aj dostali požehnanie od takzvaného lídra takzvaného slobodného sveta, keď na tlačovej konferencii hovoril o miernej invázii zo strani Ruska. Ale aj to je otázne. Pretože súčasní stav na víchode fakticki znemožňuje Ukrajine vstúpiť do NATO. Posunutie ukrajinskej hranice smerom na západ bi túto kritickú prekážku odstránilo. A na tom Rusko nemá záujem.

Takže o čo ide teda Rusku? V prvom rade sú to ceni ropi a plinu, ktoré v dôsledku hrozbi vojnového konfliktu rastú. Armádu musia Rusi živiť tak či tak, tak prečo ju neposlať na ukrajinské hranice, brnknúť tak aj na citlivú národnú strunu a ešte si aj nechať za to zaplatiť v podobe rastúcich príjmov z ropi a plinu?

Rusko ďalej vie, že Nemecko je odkázané na ruskí plin a neurobí nič, čo bi ohrozilo jeho dodávki. Tím sa zákonite dostáva do konfliktu s USA a Britániou a začína sa to aj prakticki prejavovať už aj vo vojenskích záležitostiach. Britskému vojenskému letectvu Nemci znemožňujú preleti nad svojím územím a Nemecko tiež zablokovalo dodávki svojej vojenskej techniki z Estónska na Ukrajinu. Noví nemeckí kancelár si údajne ešte nenašiel čas na rozhovor s Bidenom. V tejto súvislosti stojí tiež za zmienku odchod jeho predchodcu, Gerharda Schrödera, priamo z kancelárskeho kresla do správnej radi Gazpromu. Rozbitie NATO je iste dlhodobím cieľom Ruska.

A do tretice Rusko sa domáha záruk. Okrem toho, že Ukrajina nebude nikdi členom NATO, nemajú biť v pobaltskích a zrejme aj ďalších víchodních krajinách NATO, nás pravdepodobne tiež nevinímajúc, umiestnené raketi a pod. Nie je vôbec vilúčené, že ich od slabého Západu dostane. Tiež v tejto súvislosti stojí za to pripomenúť, že nebolo to tak dávno, čo sa Putin chválil novími supersonickími raketami, ktoré, keď odpáli z ponoriek v Atlantiku, zasiahnu New York za pár minút.

Tíždenne 2 úmrtia mladích naviac

Ivan's picture

Konzervatívna žena, ktorej som mal tiež pred časom tú česť prispieť druhou polovicou jedného článku, zverejnila dnes otvorení list britskej vláde, pod ktorím sú podpisi desiatok lekárov. V liste sa uvádza, že v období od 1.mája do 24.decembra minulého roka zomrelo v Británii vo vekovej kategórii 15 - 19 rokov o 65 mladích mužov naviac oproti priemeru za predchádzajúcich 5 rokov, čo predstavuje viac ako 19% nárast. Alebo inak povedané ide o 2 úmrtia mladích naviac každí tíždeň v tomto období, pričom skutočné číslo bude s najväčšou pravdepodobnosťou ešte viššie kvôli oneskoreniam v spracovaní všetkích dát. Lekári žiadajú vládu vinaložiť všetko úsilie nato, abi tento nárast bol dostatočne zanalizovaní a bolo možné jednoznačne vivrátiť resp. potvrdiť priami súvis s vakcináciou.

Pre porovnanie v celom tomto období boli v tejto vekovej kategórii v Británii celkom 2 úmrtia na covid.

Dodávam, že čokoľvek vipadne z britskej vládi, bude z princípu a definície podozrivé, pretože to je to isté ako kebi ste sa pítali zlodeja, či kradol. Koho rozčuľuje predchádzajúca veta nech si položí otázku, či si vie predstaviť odpoveď tipu "Áno, je to v dôsledku vakcinácie, predsa len sme sa mali držať toho, čo sme na začiatku sami tvrdili, teda že mladích nebudeme očkovať." Prípadne odpoveď tipu "V každom prípade tie 2 úmrtia naviac tíždenne rozhodne za to stáli, pretože vďaka vakcinácii v tejto vekovej kategórii sme zachránili tisíce životov." A nech si na túto otázku aj odpovie.

Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať ako hovoril doktor Plzák.

Ale keď nad tím tak rozmíšľam, tu druhú odpoveď bi som úplne nevilúčil. A najstrašnejšie na tom celom je, že ľudia bi ju zožrali. Presnejšie - zaočkovaní. Aj s navijakom.

Hitparáda zvrátenosti

Ivan's picture

Horšie ako anglofónni svet v tíchto covidovích časoch je okrem Severnej Kórei snáď už len kanadská provincia Quebec. Práve som dopozeral zostrih z jednej miestnej televíznej relácie a nepamätám sa, kedi som naposledi videl niečo zvrátenejšie. Zavolali si tam deti a pítali sa ich, čo je potrebné spraviť, ak zistia, že ich susedia sa nedali zaočkovať. Deti bez mihnutia oka a s nadšením hovoria o tom, ako ich treba udať polícii a ako je potrebné urobiť všetko možné, abi sa títo ľudia dali zaočkovať. Nasleduje nadšení potlesk divákov a súhlasní komentár moderátorki veštiaci tímto deťom svetlú kariéru v politike. Najčistejší grc ako aj celá Kanada, ktorej premiér nemá najmenší problém označiť nezaočkovaních za rasistov.

Na domácej scéne ma zaujalo vijadrenie poslankine za stranu SaS ešte z čias začiatku vakcinácie, podľa ktorého bi dôchodcovia mali biť až niekde dole v poradovníku na vakcíni, keďže už sú v neproduktívnom veku. Ukážková solidarita.

Francúzski prezident dokonca používa vulgarizmi pri opise toho ako je potrebné znepríjemniť život neočkovaním.

Rakúsko uzákonilo povinné očkovanie. Kto sa nezaočkuje, bude pokutovaní. Hlavne ale že je potrebné podpísať, že ste si vedomí nežiadúcich účinkov a že s očkovaním súhlasíte.

Zostaňme ešte v Rakúsku, kde 9 ročného postihnutého chlapca nechali učitelia jednej štajerskej školi písať test vonku v mraze pred oknom triedi, pretože si odmietol dať rúško.

Už spomínaní Djokovič dostane vízum, dostane vínimku pre účasť v turnaji, ale potom si to vládni úradník rozmislí a vízum zruší s odôvodnením, že Djokovičove názori na očkovanie nie sú v súlade so štátnimi.

Orwellov rok 1984 je tu.

Čistá 0

Ivan's picture

Marketingoví cieľ tejto stránki pre uplinulí rok, totiž nájsť jedného nového blogera, ideálne kvôli vekovej a rodovej rozmanitosti mladú blogerku, sa nepodarilo naplniť. Aj keď sa už zhruba vo februári zdalo, že sa to podarí. Mladá perspektívna blogerka bola mišlienkou 1i nadšená a už dokonca aj rozmíšľala nad témou svojho prvého blogu tu na tejto stránke...

Skutek ale zase raz utek. Príčini nepoznám. Nepítam sa na ne, pretože mám pocit, že bi som otravoval. Nehustím do ľudí, nenaháňam ich. Je mi to nepríjemné a proti srsti.

Rovnako som tak dopadol s bívalím kolegom... Namiesto splnenia plánu na 200% čistá 0. Môžem len špekulovať nad príčinami. Jednou z nich môže biť už klasická absencia času. Jeden známi mi napríklad svojho času povedal, že sem nemôže prispievať, pretože najbližší rok nebude mať vôbec čas...Raz darmo, žijeme v hektickej dobe. Ale podľa mňa nešlo ani tak o čas, ako o nezáujem. Nechcel mi to ale narovinu povedať.

Prípad ľudí, ktorí najskôr povedia, že do toho idú, ale potom zaradia spiatočku, je ale iní. Nikto ich do toho nenútil, takže verím, že naozaj sú za 1i. Potom sa ale zrejme stalo to, že si otvorili túto stránku a prečítali si zopár mojich príspevkov. A zostali zhrození. Pretože moje názori nie sú mainstream, či už v oblasti politiki, tzv. klimatickích zmien alebo covidu. A povedali si, že sem predsa prispievať nebudú. A tak ma potrestajú.

Celé to je samozrejme iba môj ničím nepodložení dojem. Možno to je celé o inom. Napriek tomu považujem za podstatné zdôrazniť, že nielen moje názori, ale ani samotná táto stránka nie je mainstream. A 1i nie je predsa o mne, ale o budúcich generáciách, ktorím - ako pekne píše stránka ipsilon.sk - chceme darovať radosť z písania.

Pre tento rok si radšej žiadne ciele v tejto oblasti nedávam. Tvorba obsahu tak zostane plne v réžii tích ľudí, čo sem prispievame. Preto si dajme záležať.

Prajem veľa tvorivích síl.

Postihnutí

Ivan's picture

Austrálski súd rozhodol, že Djokovič môže zostať v krajine, takže môže aj hrať'. Držím mu palce. Potvrdilo sa, že tvrdenie, že vraj dobre vedel, že do Austrálie nemôže prísť bez covid pasu a že celé to bolo z jeho strani iba divadielko, bol čistí nezmisel. Djokovič nastupoval do lietadla s platními vízami - inak bi ho do toho lietadla ani nepustili...

Otázka zostáva, ako sa postaviť ku všetkím tímto covidovím nezmislom, ktorích zdrojom sú prakticki všetci zaočkovaní okolo mňa s jedinou svetlou vínimkou, ktorou je jeden môj bívalí sused. Iními slovami ako sa postaviť k zaočkovaním. Pretože je zrejmé aj z príspevkov na tejto stránke, že pravidelne od mája minulého roku s nimi prichádzam do konfliktu a nepomáhajú ani Silvestre, Nové roki a s nimi spojené novoročné predsavzatia.

Jednou z možností je sa s nimi vôbec nebaviť. Tadiaľ ale cesta nevedie, pretože potom bi som sa bavil už s asi len štirmi ľuďmi, ktorí v mojom okolí zostali nezaočkovaními.

Druhou je prinútiť sa ich rešpektovať. To ale nedokážem. Nedokážem rešpektovať ľudí, ktorí nemajú ma problém diskriminovať a nútiť do nejakej terapie. Takže ani tadiaľ cesta nevedie.

Zostáva tretia možnosť - správať sa k nim ako k postihnutím ľuďom. Tích totiž nemeriame rovnakím metrom a nemáme na nich rovnaké nároki. Naopak, máme s nimi súcit. Zaočkovaní sú totiž morálne postihnutí. Vínimiek je totiž tak strašne málo, že si môžem dovoliť toto zovšeobecnenie.

Veľmi sa teším, že som viriešil túto dilemu a trúfam si tvrdiť, že ma už žiaden zaočkovaní nevitočí. Postihnutí ma totiž nevitáčajú.

Milí zaočkovaní, to ste dopadli...

Novak Djokovič

Ivan's picture

Jedno z mojich novoročních predsavzatí bolo nenechať sa v tomto roku vitočiť žiadnou debatou súvisiacou s covidom. Vidržalo dodnes.

Pred pár hodinami sa zastavil u mňa Peťo, kamarát z detstva. Keď nad tím teraz tak rozmíšľam, je to asi môj najstarší kamarát. Ponúkol som ho kávou z môjho nového kávovaru a dali sme aj reč na tému Novak Djokovič. Prišiel som s touto témou dokonca ja sám a evidentne som podcenil riziko s ňou súvisiace. Peťo je síce zaočkovaní, ale už dávnejšie viem, že má zdravé názori na záležitosti lockdownov, rúšiek a povinného očkovania. Zrejme to bol aj dôvod, prečo som si mislel, že konflikt nehrozí.

Omil, samozrejme. Podľa Peťa robí Djokovič v Austrálii iba divadielko. Veď predsa vraj veľmi dobre vedel, že tam nemôže ísť bez covid pasu a preto tam ani vôbec nemal čo chodiť.

Vitočilo ma to do takej mieri, že som sa rozhodol tomu celému pozrieť na zúbok ako psichológ amatér. Samého ma moja reakcia prekvapila. Zvišoval som hlas, posielal všetkích zaočkovaních do piče a znechutene vipol televízor, kde sme si pred tím chceli nájsť jednu pesničku od Eltona Johna, ktorú naspieval vraj s nejakou Srbkou. A od nej bolo potom samozrejme iba na skok k Djokovičovi.

Najskôr fakti. Djokovič priletel do Austrálie, kde mal hrať ako nezaočkovaní na vínimku, ktorá mu bola pred jeho príletom udelená. Keď ale priletel, dozvedel sa, že hrať napriek tomu nemôže a skončil zavretí v nejakom hoteli.

Peťo ale vidí fakti ináč - sám Djokovič alebo minimálne jeho právnici vraj museli vedieť, že napriek vínimke do krajini bez covid pasu prísť nemôže. Jedna vec je vraj vínimka na turnaj a druhá je povolenie prísť do krajini.

Ako som písal o Karlovi Gottovi, z duše nenávidím, keď sa ma niekto snaží opiť rožkom. Neviem, či vedel alebo nevedel, ale asi dáva zmisel prísť do danej krajini, ak tam máte hrať. Pretože potom celá vínimka stráca akíkoľvek zmisel, ak síce hrať môžete, ale do krajini vás nepustia. Toto je iste jedna z príčin môjho víbuchu, ale nie jediná.

Peťo prišiel tiež s návrhom nebaviť sa o tom, či pravidlá sú alebo nie sú zmisluplné, ale keď tu už raz sú, tak je potrebné sa podľa toho zariadiť. A začal visvetľovať, prečo je zaočkovaní. Práca, živiteľ rodini atď.

No toto som mu už potom úplne pokojne a úprimne povedal, že rozhodnutie dať sa očkovať je čisto jeho osobná záležitosť, nikoho do toho nič nie je a naozaj sa nemusí nikomu spovedať...

Najskôr som si hovoril, že som chuj, prečo sa zase hádam a prečo sa opäť raz nechávam vitočiť. Ale potom som si povedal, že skúsim nájsť odpoveď práve na otázku prečo. A mislím, že som ju našiel. Tu je.

Nie, naozaj nemám nič proti tomu, keď sa niekto dá zaočkovať. Problém je inde. Stále totiž minimálne podvedome hľadám spojencov vo svojom boji za slobodu očkovania. Ozajstnú slobodu. A nenachádzam. Iste nie v radoch zaočkovaních. Ani medzi úplne najbližšími. Tí mi radšej budú hovoriť, ako sú preplnené JISki nezaočkovaními, akí je Djokovič divadelník a ako treba pravidlá rešpektovať. Sami sa možno ani nechceli dať očkovať, ale podľahli tlaku. A teraz sú zlí všetci tí, ktorí neuhli. Obzvlášť známe mená ako Djokovič.

Z ich strani je to do istej mieri pochopiteľná, aj keď zbabelá reakcia. Z mojej strani je takéto očakávanie podpori čistá naivita.

Nerealistické očakávania sú zaručená cesta ku sklamaniam a frustráciám. Preto je oveľa lepšie ich vôbec nemať. Iste nie od zaočkovaních. Ani keď ide o najbližších ľudí. Je oveľa lepšie sa s tím zmieriť.

Sme v tom skrátka sami.

Ipsilon na Wild Wine Feste

Juraj's picture

V septembri sa v Modre konal noví festival vína Wild Wine Fest. V príjemnej atmosfére jesenného slnka sa priestorom menšieho námestia v pomalom tempe prechádzali skupinki ľudí ochutnávajúc malokarpatské vína, svetovú kávu z miestnej manufaktúri a chutné špecialiti, počúvajúc slovenskú hudobnú tvorbu a debatujúc o vistavenom slovenskom vítvarnom umení. Organizátorovi som sa zhodou okolností tíždeň pred festivalom zmienil o projekte Ipsilon.sk. Jeho záujem sa okamžite pretavil do ponuki priestoru jedného zo stánkov, takže sme dostali možnosť prezentovať projekt naživo v priestore mišlienkam otvorenom prostredí.

Skoro v každej okoloidúcej skupinke sa našiel aspoň jeden, ktorého zaujala mišlienka zjednodušenia pravopisu a zaujímal sa o čo ide. Rozhovor som začínal otázkou: „Stalo sa vám už niekedi, že ste písali email a neboli ste si istí, či sa v slove píše ipsilon alebo mäkké i?“ Každí obratom zareagoval, že jasné – stáva sa mu to. Potom prípadne používa vihľadávač, abi našiel riešenie, čo dosť zdržuje. Niektorí boli prekvapení, že sa zjednodušeniu pravopisu niekto vážne venuje. V niektorích skupinkách sa našiel aj pedagóg s tradičnou otázkou „čo potom budú slovenčinári učiť“. Z niektorích sa vikľul konzervatívnejšie naladení rodič s citom pre spravodlivosť s jasním riešením „Keď som sa ja mohol naučiť ipsiloni, nech sa to učia aj moje deti!“. Na tieto a iné otázki sa mi darilo s ľahkosťou odpovedať, lebo neboli prví a ani nie poslední.

Rozhovori končil vačšinou nadšením návštevníkov z mišlienki zjednodušenia a vetou tipu: „Super, som za. Kde to môžem podpísať a ako môžem iniciatíve pomôcť?“.

Mislím, že takto vizbrojení propagačním roll-upom, letákmi, tričkami, nálepkami a skúsenosťami z rozhovorov bi sme mohli prezentovať 1i.sk a Ipsilon.sk aj na ďalších festivaloch. Vidíme sa.

Karel Gott

Ivan's picture

Hudobnou udalosťou uplinulého roka bolo pre mňa vidanie albumu Voyage skupini ABBA. Stará dobrá ABBA. Nepoznám melodickejšiu skupinu. Chlapi nezabudli skladať pekné pesnički, ale čo je ešte pozoruhodnejšie, babi nezabudli spievať. Toho roku bude ABBA dokonca koncertovať, aj keď len virtuálne. Namiesto živích členov skupini budú totiž na pódiu vistupovať ich avatarovia. Priznám sa, nebol som na začiatku úplne stotožnení s tímto nápadom. Uvidel som potom ale krátke video o nahrávaní posledného albumu a pochopil som. Pamätáme si ich spred 40 rokov, kedi boli na vrchole svojich síl. Je dosť ťažké oklamať čas a teraz už úplne chápem ich rozhodnutie, ktoré je motivované prianím, abi si ich fanúšikovia pamätali z čias ich mladosti.

Praví opak je svojím spôsobom dokument Karel. Niečo, čo stojí za pozretie, sa predsa len stále dá nájsť na Netflixe. Karel Gott sa rozhodol nechať zdokumentovať poslední rok svojho života, keď mu bolo jasné, že mu tu už veľa času nezostáva. A tak môžeme biť svedkami, ako táto legenda išla úplne až nadoraz a neprestávala koncertovať ani keď už mlela doslova z posledních síl. Oproti skupine ABBA je to zásadní rozdiel. Zatiaľ čo ABBA 40 rokov nekoncertovala a nič nové nenahrala, Karel Gott nikdi neprestal koncertovať ani nahrávať. Fanúšikovia tak mali možnosť starnúť spolu s ním, čo bola možnosť, ktorú ABBA svojim fanúšikom neponúkla.

Ten dokument je veľmi dobre spravení. Posledné mesiace jeho života sú popretkávané spomienkami a archívnimi zábermi z celej jeho bohatej kariéri. A neobchádza ani podpis anticharti. Je to jediní moment, keď ho je vidieť rozčúleného a v evidentnej nepohode. Celé to visvetľuje tím, že už to tisíc krát visvetľoval a že ich tam nahnali a samozrejme nikto im nepovedal, že idú podpisovať antichartu. Nikto to totiž tak vtedi nenazval. Podpísal sa iba pod nejaké vihlásenie.

Fakt neznášam, keď sa mi niekto snaží tlačiť kalerábi do hlavi. Keď sa na toto isté pítal Milana Lasicu jeden novinár, tak dostal zhruba takúto odpoveď: "Viete, kebi som to nepodpísal, tak tu dnes možno nesedíme." Od Milana Lasicu človek nepočul veľa nezmislov, zato tento stál za to.

Jediní, kto sa k tomuto dokázal postaviť čelom, bol Julo Satinský. Ten sa rozhodol nevešať ľuďom bulíki na nos tím, ako on nevedel, čo podpisuje, prípadne naznačovať, že bi bol postavení k múru, kebi to nepodpísal. Vo svojej relácii, tuším to bol Šľak ma ide trafiť, narovinu povedal, že vie, že je zradca a že ho to škrie.

Istej sebareflexie a pokori bol ale schopní aj Karel Gott, keď vzápätí nato v dokumente hovorí o tom, že ho mrzia niektoré veci, ktoré v živote spravil, a priznáva, že bol možno aj tak trochu hlúpi, ale že s tím už teraz sotva niečo urobí...

Dodávam, že nech sa prihlási ten, koho nemrzia a kto niekedi nebol...Ja som si napríklad až do vzhliadnutia tohoto dokumentu mislel, že tú pesničku, čo si spieva Limonádoví Joe, keď ide na svojom koni, naspieval aj v skutočnosti ten herec, čo ho hral. Chcel som tímto celú záležitosť tak trochu odľahčiť a aj keď nie som si celkom istí, či sa mi to podarilo, meniť to už nejdem.

Zaujímavím kontrastom postupne ubúdajúcich síl bola z archívu vibraná Unchained Melody s českím textom. Karel Gott na úplnom vrchole svojich síl.

A keď sme už pri tích prebratích piesňach, ktorích je aj v samotnom dokumente neúrekom - nezriedka počuť hlavne z našich končín víhradu tímto smerom. Karel Gott bol ale v prvom rade spevák a interpret. Nikdi sa nehral na skladateľa. Zato spievať a interpretovať rozhodne vedel.

A robil to srdcom, čím si získal srdcia miliónov fanúšikov po celom svete...

Pages

Subscribe to RSS - blogs