Dnes som našiel alternatívu k YouTube. Je ňou Rumble. Dá sa používať aj bez registrácie. Ak to chcete mať bez reklám, stačí sa zaregistrovať.
Hľadal a našiel som tam aj lekcie hri na gitaru, čo mi po mojom vipnutí Trúbi najviac chíbalo.
Skvelé. Konkurencia je základ a hibná sila všetkého. Akíkoľvek monopol nevedie k ničomu dobrému.
Sinovi, ktorí študuje informatiku a o politiku sa vôbec nezaujíma, som spomínal Parler a čo z toho viplíva z hľadiska IT stratégie firmi. Rozhodnutie dať spravovať svoje servre takému Amazonu má totiž ďalekosiahle dôsledki. Jeho reakcia bola presne taká istá ako Rasťova - Amazon a spol. sú súkromné firmi a tie si predsa môžu robiť, čo chcú.
Iste. V tom sa zhodneme. Keď som mu ale spomenul všetki dôsledki, ktoré z toho pre mňa ako običajného smrtelníka viplívajú - teda že si už v živote žiaden produkt od Applu, s Googlom ani v Amazone nekúpim, teda že už žiaden noví smartphone, žiaden noví iPad ani Mac - tak to nechápal. Nekomentoval to a ani sa netváril prekvapene, pretože je u mňa na neštandardné názori zviknutí, ale stavím sa, že nie celkom chápal širšie súvislosti. Pre neho sú totiž Google, Apple a spol. iba technológie a železo, ktoré s politikou nesúvisia.
Omil. Big Tech už nie je len to. Big Tech sa dal na politiku. A to je úplne nová realita tohoto sveta.
Ale ono to zase až tak úplne nová realita nie je. Bolo to zrejmé už vo chvíli, keď Twitter a Facebook začal nálepkovať obsah, ktorí sa majiteľom tíchto firiem a vládcom tohto sveta nepáčil. A nielen to. Napríklad spomínaní článok o notebooku Huntera Bidena, ktorí uverejnil pred voľbami New York Post, teda najstaršie novini v krajine, sa nedal na tíchto platformách zdieľať vôbec.
Na jednej strane politiki teda máme ľavicu na čele s Big Tech a na druhej strane pravicu. A vihrala, nie veľmi prekvapivo, ľavica. Na čele s Big Tech. Keď ale poviete, že voľbi boli neférové, už len preto, že ak je raz Big Tech na jednej strane, potom férové nemôžu biť, tak vás ľavica na čele s Big Tech označí za šíriteľa ničím nepodloženích konšpiračních teórií. Zrušia vás a vikopnú zo svojich platforiem.
Amen. A awoman, ako zaznelo pred pár dňami v Kongrese. Vitajte vo svete ovládanom ľavicou na čele s Big Tech.
Patrilo bi sa tu skončiť, ale niečo musím ešte dodať. Niečo, čo ma včera večer pred spaním veľmi pobavilo. Uvedomil som si totiž, že potom, čo z môjho života raz odíde iPad, zmení sa dokonca aj môj spôsob umívania zubov. Teraz si ich totiž umívam elektrickou zubnou kefkou za pomoci aplikácie, ktorá mi počas umívania beží v iPade a ktorá sleduje ako dobre si tie zubi umívam a v reálnom čase ma napríklad upozorní, že bi som nemal toľko tou kefkou tlačiť.
Toto mi bude fakt chíbať. Možno si to nakoniec rozmislím a aj ja prejdem k ľavici. Na čele s Big Tech.
Parler je sociálna sieť na spôsob Twitteru, ktorí konzervatívci začali húfne opúšťať. A tak bolo potrebné konkurenciu udusiť hneď v zárodku. Mobilnú aplikáciu Parler zo svojej platformi odstránil najskôr Google a teraz aj Apple. Amazon, ktorí spravuje servre Parleru, ich tiež vikopol. Nepáči sa im obsah, ktorí tam vitvárajú užívatelia Parleru.
Mislel som si, že som so sociálnimi sieťami už nadobro skončil, ale potom, čo som si toto dnes prečítal, som nezaváhal ani minútu a zaregistroval sa tam ako užívateľ. Samozrejme nie cez mobilnú aplikáciu, ale cez ich internetovú stránku www.parler.com. Kím ešte funguje. Dnes v noci ich Amazon vipína a Parler už avizoval, že môže potrvať tíždeň, kím to znova rozbehnú na inej infraštruktúre.
Od Applu, Googlu a ani v Amazone si už v živote nič nekúpim. Bude to mať za následok, že telefón, ktorí momentálne používam, bude poslední smartphone, ktorí som v živote mal. Potom, čo doslúži môj tablet a tento Mac, si už ďalšie nekúpim. Predplatné Netflixu, ktoré išlo cez iTunes, som práve zrušil.
Zriadim si pevnú linku a vrátim są k Linuxu, k životu bez tabletu a bez televízie. Ak teda dovtedi nevznikne nejaká alternatíva.
Nedá sa totiž nadávať na cenzúru a zároveň sponzorovať cenzorov.
Rasťov ostatní článok geniálnim spôsobom v pár vetách zhrnul všetko to, kam sa ľavica počas posledních 4 rokov dostala. Hneď na začiatku spomína chaos. Nikde pritom nenájdete visvetlenie tohto označenia. Nemislím iba tento Rasťov článok, ale celí jeho blog. Ak si mislím, že niečo je chaotické, chcelo bi to snáď aj viargumentovať, prečo si to mislím. Najlepšie aj s nejakími príkladmi.
Minule bola u nás manželkina kamarátka a debata skĺzla aj na politiku. Dozvedel som sa, akí zlí je ten Trump. Chcel som, abi túto úvahu trochu rozviedla. Abi sme sa pozreli na to, čo konkrétne je na jeho politike zlé. Zostala dosť prekvapená, pretože takúto reakciu nečakala. Evidentne nečíta tento blog. Bolo zrejmé, že nikdi nebola nútená sa o tomto baviť. Z médií vedela, že Trump je zlí. Ale čo konkrétne je zlé, už povedať nevedela.
Rasťo ďalej spomínal, že Trump zavelil k útoku na parlament. Protestovať sa išlo pred budovu parlamentu, čo je logické miesto protestu. Trump ale k žiadnim násilnostiam nevizíval. Do budovi parlamentu vtrhol dav bez toho, že bi sa musel dopúšťať akíchkoľvek násilností. Pretože bezpečnostná jednotka, ktorá má za úlohu strážiť bezpečnosť parlamentu, vchod nestrážila. Naopak, dvere do budovi boli dokorán otvorené. Bezpečnostná jednotka, ktorej mimochodom Trump nevelí, si tak odflákla svoje povinnosti.
Od smrti Georga Floyda boli bordel a násilnosti v americkích mestách na dennom poriadku. Zo strani demokratov som za celí ten čas nepočul pol slova, ktoré bi vizívalo na pokojné protesti. CNN si dokonca kládla rečnícku otázku, prečo bi mali biť protesti pokojné. Trump pokojné protesti spomínal vtedi a spomínal ich aj teraz. Teraz mu vičítajú, že sa tak nestalo už o 13. hodine, ale až o 16.15.
Zrazu sú demokrati hákliví na bezpečnosť a poriadok. Doteraz ani cekli.
Rasťo ďalej pokračuje označením Trumpovích fanúšikov za imbecilov. Mňa osobne sa to vraj netíka, pretože som na tej demonštrácii nebol. Ak bi som ale bol občan USA, tak na tej demonštrácii som. A ak bi sa ma tam niekto opítal, kto som a kde bívam, tak mu to nemám najmenší problém povedať. Za svoje názori a čini sa nehanbím.
Osobné útoki na ľudí na opačnej strane sa stali u demokratov bežnou praxou. S touto normou správania prišla počas predminulej volebnej kampane Hillary Clinton, ktorá označila Trumpovích voličov za "deplorables." Jedním dichom a s rovním ksichtom budú ale hovoriť, že je to Trump, kto polarizuje spoločnosť.
K záveru je Trump označení za zbabelca a formou narážki prirovnaní k Hitlerovi. Znova klasickí osobní útok a prirovnanie, ktorému chíba akíkoľvek historickí základ. V odpovedi na Rasťov článok som uviedol historicki najlepšie hodnoti, ktoré americké hospodárstvo dosiahlo počas Trumpa. Pridám k tomu fakt, že počas jeho prezidentského obdobia Amerika nezačala žiaden noví vojnoví konflikt. Naopak, jeho administratíva sprostredkovala dohodi medzi Izraelom a 3 arabskími krajinami, čo sa doteraz nikomu z jeho predchodcov nepodarilo. Koľkože vojnovích konfliktov má na svedomí Hitler a koľkože mierovích dohôd to sprostredkoval?
S Rasťovím príspevkom nesúhlasím od samého začiatku až po samí koniec. Oceňujem ale jeho úprimnosť. A fakt, že sa vôbec objavil na tomto blogu. Aspoň je o čom písať.
Dnes som mal skvelí deň. Povedal som si, že vám o ňom porozprávam, keďže dobrích správ, obzvlášť v tíchto časoch, nikdi nie je dosť. Začal tím, že som sa ráno zobudil. Môže to znieť banálne, ale chalanisko, s ktorím som kedisi hrával basketbal, iba o rok starší, nemal pred pár rokmi to šťastie. A to bolo dávno pred kovidom.
Nielenže som sa zobudil, ale som sa aj dobre cítil, plní elánu, optimizmu a pohodi. Len tak, bez nejakej hlbšej príčini.
Doobeda bolo krásne počasie, svietilo slnko, tak som išiel vivenčiť Bruna, o ktorom svojho času písala Ester. Potešil sa ako takmer vždi, keď ma uvidí, čo ma tiež vždi poteší. Bruna mám rád. Páči sa mi ako odmieta uposlúchnuť klasické poveli tipu "Sadni!"Neochotne zastane, pozrie sa na mňa pohľadom "To snáď nemislíš vážne", prípadne zakňučí, keď veľmi nalieham, ale nikdi si nesadne. Vždi ma to pobaví. Rozumieme si.
Poobede som zašiel do polikliniki viriešiť mame jeden problém s ambulantním softvérom, ktorí používa, čo sa aj za veľmi ochotnej pomoci hepldesku dodávateľa softvéru podarilo.
Neskôr popoludní sa ozval bívalí kolega Braňo Balaj. S Braňom sme strávili 9 rokov v jednej firme a mnoho hodín v aute na pracovních cestách, počas ktorích sme predebatovali mnoho tém. K téme 1i sme sa dostali ale až pred pár tíždňami a bol som veľmi milo prekvapení jeho pozitívnou reakciou. Dnes som sa ho teda spítal, či bi nemal záujem sem prispievať - a vísledok bol tiež pozitívni! Pozitívne teda v dnešních dňoch vie biť aj niečo iné ako vísledki kovidovích testov.
Veľmi sa už teším na Braňove príspevki. Každí noví príspevok na tomto blogu mi spraví veľkú radosť. A toto ešte stále nie je koniec. Hovoril som tiež s Peťom Kollárom, ktorí mi avizoval, že už má v hlave takmer hotoví ďalší článok na svojom blogu. Tuším, čo bi to mohlo biť, ale Peťo vie aj prekvapiť, tak som veľmi zvedaví.
Podvečer som sa vibral do mesta, kím sa ešte bez testu dá. Viľudnené ulice sú síce dosť depresívne, ale o to veselšie pôsobia 3 podniki, ktoré zostali na pešej zóne otvorené. Ako spieva Sting "v noci je svieca jasnejšia ako slnko." V bistre Šmak som si dal vianoční punč a na terase v kaviarničke pod Irishom horúcu marhuľovo-zázvorovú limonádu s vodkou. Víborná kombinácia. Hudba, vianočná dekorácia a partia štiroch mladích ľudí, ktorí tam boli so mnou, vikúzlili veľmi príjemnú atmosféru.
Čitateľom, priaznivcom a fanúšikom 1i prajem pokojné a pohodové sviatki a veľa zdaru v Novom roku!
Potom, čo sa Najvišší súd odmietol zaoberať žalobou Texasu a ďalších 17 štátov, zazneli hlasi zvažujúce mišlienku rozdelenia USA a vitvorenia novej únie republikánskich štátov. Demokrati a republikáni majú úplne odlišné predstavi fungovania spoločnosti a keď sa nevedia ani len zhodnúť na tom, čo sú a čo nie sú férové voľbi, potom rozdelenie spoločnej federácie je legitímna úvaha. A aj realizovateľná možnosť, čoho sme živím príkladom, aj keď rozdelenie Československa na konci roku 1992 nesúviselo s rozdielnou predstavou slobodních volieb. Tie boli naopak jedna z vecí, ktorá v roku 1992 oba národi spájala. Pretože si ich 3 roki predtím vibojovali.
Slobodné voľbi na viac ako 40 rokov skončili po víťaznom februári 1948. Posledné slobodné voľbi v roku 1946 nevihrali na Slovensku komunisti. Tí tu nezískali ani polovicu hlasov, ktoré získala Demokratická strana (61,4% ku 30,5%). Slovensko si teda komunistov nezvolilo, ale napriek tomu ho viac ako 40 rokov tiranizovali. Po pamätnom prejave Klementa Gottwalda mali vijsť ľudia do ulíc a mali protestovať. Slovensko sa malo odtrhnúť a vitvoriť samostatní štát.
Slovensko sa ale neodtrhlo a ľudia neprotestovali. Dôsledki boli tragické.
K socializmu sa dá prevoliť, ale voľbami sa už nedá z neho dostať. Opačnú cestu si musia ľudia vibojovať.
Sledovať justíciu USA pri posudzovaní žalôb v súvislosti s voľbami bolo zábavné. Tích žalôb bolo veľa a napriek tomu ich súdi vibavili všetki v tak krátkom čase, že človek musel žasnúť nad efektivitou ich práce. Tá spočívala v ničnerobení. Ani jeden súdni proces sa totiž nekonal. Žalobi boli zmietnuté zo stola.
Vrátane tej, ktorú podal Texas. Najvišší súd ju pomerom hlasov 7:2 zamietol s odôvodnením, že Texas nedostatočne preukázal, že bol nejakím spôsobom poškodení. Pre obivateľov Texasu a ďalších 17 štátov, ktorí sa k žalobe pripojili, to musela biť zaiste skvelá správa, keď sa dozvedeli, že ich pociti v súvislosti s voľbami prezidenta boli neoprávnené, nech už bi sa voľbi v štátoch Pennsylvánia, Wisconsin, Georgia a Michigan konali akímkoľvek protiústavním spôsobom. K posudzovaniu samotnej protiústavnosti volieb sa Najvišší súd teda ani nedostal.
Podobnú žalobu riešil aj Najvišší súd v Pennsylvánii. A tiež ju veľmi efektívne viriešil tak, že ju vôbec neriešil. Zamietol ju s odôvodnením, že bola podaná neskoro. V krajine, ktorá má viac právnikov ako zbitok sveta dokopi, sa nenájde sudca, ktorí bi povedal, že či tie voľbi boli protiústavné alebo nie. Evidentne je to teda iba takí nepodstatní detail, ktorím sa miestna justícia nemá dôvod zaoberať.
V Georgii zase sudca zamietol žalobu ohľadne volebních podvodov s nasledovním odôvodnením: "Od tohto súdu sa očakáva, že nahradí hlasi dva a pol milióna voličov Bidena svojím rozhodnutím a to odmietam". Podobne to zmietol zo stola sudca v Detroite: "Ľudia prehovorili." Argumentovať vísledkami volieb, ktoré sú sami osebe predmetom žalobi, dosahuje kvalitu humoru, za ktorú bi sa nemusel hanbiť ani Joseph Heller. Hlave 22 tak virástla veľmi slušná konkurencia.
Našťastie všetki moje pochibnosti ohľadne americkích volieb rozptílila miestna justícia. S tímto svetom to nebude zďaleka tak zlé. Naopak. Ide to veľmi dobrím smerom. Zlé sili na čele s Ruskom, ktoré v roku 2016 dosadili nezákonne do Bieleho domu toho klamára, si vstúpili toho roku do svedomia a umravnili sa, takže voľbi boli tentokrát čisté ako čerství sneh.
Je tiež veľkou úľavou, keď človek nemusí rozmíšľať, klásť si nepríjemné otázki, skladať si mozaiku obrazu tohto sveta z rôznich zdrojov informácií, keď si namiesto toho môže pustiť CNN. Stačí uveriť. Je to ríchle, pohodlné, o ušetrenom čase ani nehovoriac.
Skrátka dobro zvíťazilo nad zlom, milé deti. Tak predsa končia rozpávki. Je to aj dôstojní záver tohto roka.
Štát Texas zažaloval v súvislosti s voľbami štáti Georgia, Wisconsin, Pennsylvánia a Michigan. Ken Paxton, generálni prokurátor štátu Texas, argumentuje zmenami v organizácii volieb v tíchto štátoch, ktoré boli podľa neho v rozpore s ústavou USA. Tá stanovuje, že pravidlá volieb určuje legislatívni orgán príslušného štátu. V Pennsylvánii ale napríklad povolenie hromadného hlasovania poštou neprešlo schvaľovaním v miestnom legislatívnom orgáne - rozhodli o tom úradníci, ktorí ale na to nemajú mandát.
Pennsylvánia sa tiež na rozdiel od predchádzajúcich volieb rozhodla akceptovať aj tie hlasi odoslané poštou, pri ktorích podpis nesedí. Čo je ďalšia víznamná zmena, ktorá nebola schválená miestnim legislatívnim orgánom.
Ďalšia protiústavnosť uvedená v žalobe sa tíkala priebehu volieb v tíchto štátoch, keď volebné obvodi nepristupovali konzistentne k nezrovnalostiam v hlasoch odoslaních poštou.
K žalobe sa pridali aj štáti Alabama, Arkansas, Florida, Indiana, Kansas, Louisiana, Mississippi, Montana, Nebraska, Severná Dakota, Oklahoma, Južná Karolína, Južná Dakota, Tennessee, Utah, Západná Virginia a Missouri.
