Blogs

Prerodi a opatrenia

Ivan's picture

Dnes som v centre mesta išiel okolo mobilného testovacieho miesta. Mali tam vivesené bezpečnostné opatrenia, medzi ktorími nechíbali už klasické - umívajte a dezinfikujte si ruki, noste rúška, dodržujte odstupi, necestujte a nevichádzajte z domu, ak sa dá - a ani dobre mienené - nestretávajte sa s infikovaními osobami. Bezpečnostné opatrenie číslo jedna tam ale nenájdete - ak máte príznaki, nevichádzajte z domu za žiadnich okolností: požiadajte susedov, kamarátov prípadne rodinních príslušníkov, abi vám nakúpili a nákup nechali pred dverami. Zabudnite na to, že keď si dáte rúško, tak to nikto nechití. Niečo na ten štíl.

A podľa toho sa človek s príznakmi aj zariadi - doma sa samozrejme zostať nedá, vždi sa nájde dostatočne vážni dôvod ísť von, ale som zodpovední, pretože si dám rúško, ktoré síce neochráni mňa, ale ochráni ostatních.

Skvelé.

Dalo bi sa baviť o tom, že či tí, čo dávali dokopi tie bezpečnostné opatrenia, sú takí hlúpi, alebo to robia úmiselne. Nie, nemislím si, že sú hlúpi. Vedia totiž veľmi dobre, že v takom prípade bi celá záležitosť s rúškami bola nanajvíš problematická. Ak totiž rúško nechráni nositeľa ani ostatních, potom načo ho nosiť? A to nechceme, pretože rúško je skvelí marketingoví nástroj ako som už svojho času písal. A nechceme ani zdôrazňovať príznaki, pretože sa potrebujeme držať tézi, že to rovnako prenášajú aj asimptomatickí. A túto tézu potrebujeme kvôli tomu, abi sme donútili všetkích sa očkovať. A to potrebujeme už len kvôli vlastnému prežitiu. Pretože málokto z nezaočkovaních nás bude voliť. Ak nezaočkovaní povolí a dá sa zaočkovať, už je napoli náš.

Takíchto prerodov som svedkom. Pred pár mesiacmi som si písal s jedním známim. Posťažoval som sa, že sa zo mňa stal občan druhej kategórie. Vtedi bol ešte nezaočkovaní a tak si mohol dovoliť kontrovať: "Ja som občan tretej kategórie." Medzičasom sa dal zaočkovať. Pred pár dňami zašiel do krčmi a jedného nezaočkovaného, ktorí tam nadával všetkím zaočkovaním s covid pasmi, poslal, kam patrí: "Mi sme si to nevimisleli. A ti bi si tu ani nemal biť."

Vida, z občana tretej kategórie sa zrazu stal občan kategórie prvej. Čo v preklade znamená, že sa tiež stal TFS - tiranizujúcou fašistickou sviňou.

Covidoví fašizmus

Ivan's picture

Na poslednom sólovom albume Rogera Taylora sa skladba Gangsters Are Running This World nachádza hneď dva krát, takže niečo na tom asi bude…

Covid z nás nerobí nepriateľov, ani nás nezatvára doma a ani nás nenúti dať sa zaočkovať. Sú to konkrétni ľudia, konkrétne vládi, konkrétni starostovia, ktorí tak robia prostredníctvom svojich zákazov a príkazov. Covidoví fašistickí režim je ten, kto je v prvom rade na vine. Ale okrem neho sú tu ešte aj ľudia, ktorí tomuto režimu umožňujú fungovať. Tím, že tieto zákazi a príkazi rešpektujú. Takže sú spoluzodpovední.

Ak bi zaočkovaní odmietli používať covid pas, tak bi ho veľmi ríchlo zrušili. Presne tak isto ako zrušili obmedzenia pre nezaočkovaních počas návštevi toho nešťastného pápeža, pretože hrozilo, že príde škandalózne málo ľudí.

Iste, ide to aj do osobnej rovini. Začal som rozlišovať medzi priateľmi a skutočními priateľmi. Moji skutoční priatelia sa dajú zrátať na prstoch jednej ruki horolezca, ktorému odmrzla väčšina prstov. Nesťažujem sa. Konštatujem.

Chcem si len dať vonku na terase pivo bez toho, abi som sa musel dať očkovať a každích 48 hodín testovať. Priatelia to síce chápu, ale sa iba pousmejú a neurobia nič. Skutoční priatelia si zanadávajú a snažia sa s tím niečo urobiť.

Friends will be friends

raho's picture

Ja s Ivanom v mnohom nesuhlasim. Nebrani mi to vsak, abi zil v mojom dome ako dlho chce. Nebrani mi to v nechani auto kluca na kolese na letisku alebo krediitki v skrine alebo kluca od domu tam, kde Ivan vie kde ten kluc je.

COVID vizera ze viraba z kamaratov nepriatelov. Viserme sa na to a zostanme kamarati.

Uz to nemame za dlho.

"Friends will be Friends"

Covid je svina

raho's picture

Ludia sedia doma. Nemaju co so sebou robit. Tak nakupia alebo dako inak ziskaju zvierata.

Ten chuj,co som ho prave videl z okna, ako naraba so psom, ktori je takmer vacsi ako on, je hanba ludstva.

Covid certifikat bi mal bit aj o tom, ci mozes mat domace zviera. Niektorim to treba zakazat.

Ivan, pozdrav Bruna, vi ste kamosi, ten chuj vonku nebol.

Rúškoví marketing

Ivan's picture

Celá záležitosť s rúškami bola od začiatku pozoruhodná. Vtedi sa ešte chvíľu dalo mať iní ako oficiálni názor. A tak sa dalo stretnúť s tvrdeniami lekárov, vedcov a štúdií, podľa ktorích rúška nefungujú. Chitanie vírusu do rúška prirovnávali chitaniu motíľov do siete z futbalovej bráni. Dokonca boli aj takí, ktorí tvrdili, že celú vec iba zhoršujú, pretože ľudia získavajú falošní pocit bezpečia. Tiež som sa niekde dočítal, že vlhké a teplé rúško je ideálnou živnou pôdou pre uchitenie vírusu zo vzduchu. Rúška tiež spôsobujú, že ľudia sa chitajú tváre, čo vraj tiež nie je bohvie čo.

Potom sa to celé veľmi ríchlo zvrtlo jedním smerom. Rúška fungujú. Bodka. Však prečo bi ich nosili chirurgovia pri operácii. A samozrejme sa objavili štúdie, ktoré ich účinnosť potvrdzovali. Tím zhasla fajka. Lebo však veda. Ale iba taká, ktorá nám vihovuje.

Na celej veci ma najviac fascinuje tvrdenie, že rúško nechráni nositeľa, ale ostatních. A to tak, že zabráni vírusu, ktorí si vraj sám voľne len tak nepoletuje, ale je v nejakej kvapke, abi sa dostal z tela von. Nositeľovi rúška to ale vraj nepomôže a môže to chitiť aj tak.

Nuž rúško snáď funguje oboma smermi a keď naozaj zabraňuje vírusu dostať sa von, tak rovnako zabraňuje vírusu dostať sa aj dovnútra. A keďže tu všetci nosili rúška a vírus sa stále šíril, bolo evidentné, že rúška nefungujú.

A tak bolo treba niečo vimislieť. Pretože rúško je skvelí marketingoví nástroj. Je vizuálnou všade prítomnou pripomienkou, že je tu vírus, ktorého sa treba stále báť. A tak sa objavila teória, ktorá dokonale celú záležitosť viriešila. Bez rúšok bi to tu vraj bolo ešte oveľa horšie. Čo je nepriestreľní argument s univerzálnou platnosťou. Nech to je čokoľvek, ak to nepomáha, tak vihlásime, že bez toho bi to bolo ešte horšie. Rúška fungujú a na vine je samozrejme tích pár ľudí, ktorí rúška nenosia.

Patrím k nim. Odmietam ich nosiť. A tak som už više roka nebol v obchode. A možno už nikdi ani nepôjdem. A vôbec mi to nechíba. Naopak, šetrí mi to čas a peniaze. Takže bi som mal biť vlastne rúškam vďační.

Naznačovanie cnosti

Ivan's picture

Zaočkovaní si mislia, že majú schovaní tromf v rukáve. Ním sú ľudia, ktorí sa nemôžu dať očkovať. Je vraj našou morálnou povinnosťou voči nim sa dať očkovať.

Ak mám mať povinnosti, chcem mať aj práva. Je to mojou povinnosťou, aj keď si stav, že sa nemôže dať očkovať, zavinil sám dotiční? Napríklad tak, že fajčil a nezdravo žil. Kto bude ten arbiter, čo rozhodne, že je to jeho vlastnou vinou alebo nie?

Iste, sú aj takí, ktorí si to sami nezavinili. V tom prípade ale chcem mať právo posudzovať ich spôsob liečbi, ak mám biť teda za nich zodpovední. Nerealizovateľné, že nie?

Prenášanie zodpovednosti za život na iních nie je preto nič iné ako morálne pózerstvo zaočkovaních. Naznačovanie ich vlastnej cnosti.

Pretože život so sebou nesie riziká. Môžem takéhoto človeka nakaziť rovnako ako on môže mňa. Rovnako ako môžem niekoho zabiť vždi, keď sadnem do auta. A rovnako tak môžem skončiť aj ja.

Môžeme sa iba snažiť bezpečne jazdiť. A keď mám príznaki, nejdem medzi ľudí. A už vás počujem. Ale môžeš to prenášať aj bezpríznakoví. Teórii o bezpríznakovom prenose uverili zaočkovaní veľmi ríchlo a veľmi ochotne. Pritom aj tu sú vedci a lekári, ktorí si nemislia, že to tak naozaj je. Znova, kto bude ten arbiter, kto to rozhodne? Doktor Google?

A ak bi to aj mala biť pravda, nič sa tím nemení. Snáď nejdeme obrátiť život celej spoločnosti hore nohami kvôli skupine ľudí, ktorí sa nemôžu dať očkovať. Ak to aj chitia, stále majú dobre cez 90% šancu, že to prežijú. A ak sa aj napriek tomu boja, nikto ich nenúti chodiť medzi ľudí. Rovnako ako nikto nenúti ísť von mňa, ak sa bojím, že ma zrazí auto.

A to ani nehovorím o tom, že to môžu chitiť aj od zaočkovaních.

Tiranizujúce fašistické svine

Ivan's picture

Ja že som tiranizujúca fašistická sviňa? Opíta sa rozhorčene zaočkovaní. Veď ja nič nerobím.

Presne tak. Nič nerobíte. Neprotestujete proti covid pasom. Naopak, považujete ich za dobrí nápad a veľmi ochotne ich používate. Opakujem ešte raz - covid pasi fungujú iba kvôli tomu, že ich zaočkovaní používajú.

Neprotestujete, keď vihadzujú ľudí z roboti iba preto, že si dovolia mať na očkovanie iní názor. Naopak, dobre im tak, poviete si. A keď sa sťažujem, že nebol potrební ani len súhlas mňa ako zákonného zástupcu neplnoletého dieťaťa, tak sa len pousmejete a pomislíte si, aké mám múdre deti.

Neprotestujete proti cenzúre názorov, ktoré spochibňujú vládnu propagandu. Lebo však vláda a zaočkovaní majú monopol na pravdu.

A keď vihlásim, že to mi rovno môžu prikázať nosiť žltú hviezdu na znak toho, že som nezaočkovaní, tak ako odpoveď dostanem víhradu, že prirovnanie nie je na mieste, pretože Židia nemohli zmeniť svoj pôvod, zatiaľ čo ja sa môžem dať zaočkovať. Slobodne, ako inak.

Presne pre toto vás nazívam tiranizujúcimi fašistickími sviňami. Môžete sa uraziť. Nech sa páči. Poslúžte si.

Alebo môžete nimi prestať biť.

Beznádej

Ivan's picture

Včera som bol s bívalím kolegom pozrieť bívalého kolegu. Po čase som bol znova v spoločnosti, samozrejme znova sám nezaočkovaní. Celé zle. Priznávam svoj podiel vini. Téza, s ktorou som prišiel, o ktorej som tu už písal a za ktorou si stojím - totiž, že zo zaočkovaních sa stávajú tiranizujúce fašistické svine - v takejto konštalácii sa iste nemohla stretnúť s pochopením. Jasné, dá sa to povedať inak, miernejšie, podobne ako sa dá nepoužívať vulgarizmi. Áno, dá sa povedať, že sa niečo pokazilo. Ale súdni človek uzná, že to nikdi nemôže biť to isté, ako keď sa niečo dojebe.

Pritom bívalí kolega, s ktorím som návštevu dohadoval a s ktorím som sa už dlhšiu dobu nepočul, si tiež servítku pred ústa nedával - prakticki namiesto pozdravu do telefónu sa opítal, že čo hovorím na tích citujem "debilov", čo sa odmietajú dať očkovať. Mám rád úprimnosť. Tiež som vicítil z jeho hlasu istú chvastavosť, keď mi vravel, že on je už zaočkovaní tri krát, dva krát Astrou, raz Pfizerom. Jeho dcéra je zaočkovaná dokonca štiri krát.

Ale hlavne, že ja som za debila. Ako hovorím, bolo to aspoň úprimné.

Potom som sa dozvedel, že on to tak nemislel, že on si nemislí, že som debil, čo už až také úprimné nebolo.

A potom som sa dozvedel klasiku - vedcom treba veriť, je úplne v poriadku, že nie je možné žalovať farmaceutické spoločnosti, rúška treba nosiť, pretože ostatní nemajú ako vedieť, že je človek zaočkovaní, vakcíni sú bezpečné a účinné, dlhodobé potenciálne riziká nie sú, resp. si ich nemám všímať, je potrebné sa očkovať minimálne kvôli tím, čo sa nemôžu, som antivaxer, radikál, pravidlá treba dodržiavať rovnako ako že jazdíme vpravo a ivermectin je placebo napriek tomu, že ten istí zaočkovaní, kto to vihlásil, osobne vraj pozná nejakích ľudí, ktorí tvrdia, že im ivermectin pomohol.

V aute som musel vipnúť dokonca aj rádio Devín, pretože aj tam chceli, abi som sa zapojil do očkovacej lotérie.

Ako vravím, beznádej. Úplná.

RIP Pompimpo

Ivan's picture

Toho roku je toto už štvrtí nekrológ, ktorí píšem. Takí je už ale život.

Pompimpo bol susedov kocúrik. Teda skôr kocúrisko, keďže bol napoli mainkún, čo je vraj najväčší druh mačiek. A vraj nevikastrovaní ani neznačkuje, čo môžem potvrdiť, keďže bol u mňa na záhrade častím hosťom. Zopár krát bol aj u mňa v obívačke a vždi sa správal slušne.

Mám rád mački, páči sa mi ako si robia, čo chcú, a kašlú na ľudské poveli. Sú to aj krásne tvori s úžasne ladními pohibmi. Pompimpo bol pekne sfarbení do šeda a mal oslnivo biele labki, takže vizeral ako kebi chodil v bielich papučkách.

Tento rok na jar sa na našej ulici objavila pomerne útla mačka, ktorá ale zato veľmi úpenlivo mňaukala. Dal som jej jesť, na druhí deň znova a tak to pokračuje až dodnes. Dali sme jej meno Zojka. Evidentne sa jej u mňa zapáčilo, keďže 20. mája ráno som pod čerešňou našiel na nej prisaté štiri malé mačiatka. Mená sme im nedali, pretože boli všetki rovnaké, takže sa nedali rozoznať. Zato sme špekulovali o otcovstve a Pompimpo bol samozrejme jedním z podozrivích. Proti bol sused, podľa ktorého Pompi trávil nato príliš veľa času doma, ako aj fakt, že mačiatka boli čistí tigríci bez bielich papučiek.

Zrazu som nemal jednu mačku ale šesť. Bol som zvedaví ako to tu bude celé medzi mačkami fungovať. Charlie to viriešila klasicki po svojom a prestala chodiť von, pretože sa ostatních mačiek bojí. Pritom Pompi jej nikdi neubližoval, iba sa chcel hrať. Zojka s malími bola už ale iní prípad. Všetki okolité mački vrátane Charlie a Pompiho veľmi rázne poslala do patričních medzí. Trochu som mal obavu, či Pompi malím mačiatkam neublíži, ale Zojka to tu vičistila tak dôkladne, že Pompi sa tu dlhšiu dobu neukazoval. Bolo krásne vidieť, že rozhodujúce nie sú fizické dispozície - Pompi bol raz tak veľkí ako Zojka - ale nasadenie. Presne ako skonštatovala suseda, veterinárka - Pompi si dva krát rozmislí, či bude pokúšať svoje šťastie s nasratou mamou.

Tak ako mačiatka rástli, tak slabol ochranní Zojkin inštinkt. Pompimpo sa začal znovu u mňa objavovať, Zojka ho zčasu na čas ešte odohnala, ale už to nebolo zďaleka tak dôsledné. Mačiatka sa raz zatúlali k susedom, ktorí majú okrem Pompiho aj malého psa. Nevidel som to, rozprávala mi to suseda. Pes sa rozbehol za mačiatkami, ale Pompi ho odohnal a tak ich zachránil, čím znovu vzkriesil špekulácie o svojom otcovstve.

Podarilo sa mi potom to, čo som už považoval za nemožné - dať mačiatka do nejakích dobrích rúk. Mačiatok sú totiž plné útulki, je ich plní internet a toľko ľudí má zrazu alergiu na mački, že celí Covid sa môže schovať. Roman, Rasťov spolužiak z gimnázia, si zobral jedno a jeho sused ďalšie dve. Takže mi zostala Zojka a malí kocúrik, ktorému sme dali meno Félix. Odvtedi bol u mňa Pompi prakticki denne. Zojka ho už viac neodháňala. Félix sa ešte nejakí čas schovával, keď ho Pompi začal intenzívnejšie naháňať. Pred pár dňami asi pochopil, že sa Pompi len chce hrať, takže sa už aj prestal schovávať.

Zojku a Félixa si nechávam. Chcem s ich pomocou socializovať Charlie, na ktorej je vidno, že nevirastala s iními mačkami, ako aj to, že pol roka nebola poriadne vonku.

Pompi mal biť štvrtím do partie. Bohužiaľ včera som ho našiel nehibného pred domom. Nemal žiadne viditeľné zranenia. Ráno bol ešte úplne v poriadku. Nevieme, čo sa stalo. Mám 2 teórie, podobne ako keď som pred pár rokmi našiel pred domom neboráka Nema. Buď je na ulici nejakí dobrák, čo troví mački - či už priamo alebo sprostredkovane cez miši - alebo bol Pompi pod odparkovaním autom, ktoré sa následne pohlo. Pár metrov sa potom ešte stihol odplaziť.

RIP Pompi, mali sme ťa radi.

Nirvána

Ivan's picture

Toto leto sme tu mali ideálne počasie. Veľmi príjemne celí čas, snáď iba 2-3 dni, keď bolo o trochu teplejšie ako bi sa žiadalo. Ak je toto tiež dôsledok klimatickích zmien, som za ne všetkími desiatimi.

Hovorím o lete už v minulom čase, ale ono tu stále je. Jeho záver je úplne najlepší. Ráno zbehnem Marcelovi si dať načapovať pol druha litra burčáku. Zvalím sa pod čerešňu a pustím si na Serenade Radio veľmi vhodne nazvanú reláciu Music While You Work. Vi pracujete, nie ja. Kombinácia príjemného počasia, pohodovej hudbi, burčáku a šumu lístia spôsobí, že zaspím.

Zobudím sa okolo obeda, dám mačkám jesť a ak sa mi bude chcieť, zoberiem Bruna na prechádzku. Na pivo nás už nepustia, pretože dokonca aj terasa pivárne už funguje v režime OTP (Oni To Potrebujú). Nebiť toho burčáku bol bi som nasratí.

Poobede si prečítam Vojnu a mier. Zatiaľ je to 1:0 pre Napoleóna. Večer si vipočujem reprízu relácie Steyn's Song of the Week a pekní deň je za nami.

Pages

Subscribe to RSS - blogs