V 2010, ked sme este boli mladi, tu bol Ivan aj s rodinou. Boli sme par dni na Whistleri, a ked to skoncilo tak sme isli domov. Ale ako spravni naspravnici sme virazili opacnim smerom. Na Lillooet. To je take male mesto, kde maju velki kamen, velku rieku a obivatelstvo su 90% Indiani. Sme sa zastavili, zjedli sendvice, vicurali, podaktori aj vigrcali, lebo v pasazierskom sedadle su zakruti krute, a virazili smerom na juh, ze sa napojime na dialnicu domov. Cestou sme sa samozrejme zastavili na Hell's Gate, ale uz bolo neskoro na lanovku, tak sme pokracovali na juh.
Niekto mal dobri napad pustit radio. A tam sme sa dozvedeli ze domov nejdeme. Na dialnici bola daka havaria a ze to bude zavrete celi den a plus. Naspat samozrejme nepojdeme, lebo nie sme zbabelci.
Tak sme sa rozhodli ze tam prespime dakde. Ale kde? Tak Ivan vitiahol z gati navigator! Natukal tam daco. Tak sme navigovali. 9 ludi v dvoch autach. Donavigovali sme k nejakemu domu kde sme sa bali zazvonit. Tak sme isli dalej.
Ideme, ideme, na juh, kde tu zrazu si Ivan vsimol, ze River Rafting and B&B. Tak sme prudko odbocili dolava.
Celi ten biznis prevadzkovali asi tak 20 rocni ludia. Ked sme dorazili, nikto tam nebol, okrem psa, ale akurat prichadzali naspat aj s lodkami, a mi ze, a oni, ze ano, poculi v radii, mozeme zostat. A mi ze, ale mi nemame co jest! A oni ze tuto zoberieme tento prazdni kosik, nahadzeme donho toto, toto, toto a toto, a hadam z toho daco vicarujete.
Dom bol uplne uzasni, mal ghost story, piano na ktorom sa Ivanove babi viblaznili, a mal este aj kupelnu, ale taku staru, kde vana nebola nalepena na stenu. Ivan mi porozpraval story o tom ako si nechal renovovat kupelnu, a vilasil ze to nemoze bit hotove dokedi nie je vana o stenu prilepena.
V Yale sa naucil ze aj tak sa to da!
