Predvčerom jeden dánski portál priniesol správu o tom, že v prvej stovke najlepších univerzít sveta skončila z dánskich najlepšie univerzita v Kodani na tuším 97. mieste. V rebríčku, ktorí pripravila nejaká britská inštitúcia, sú na prvích desiatich miestach iba univerziti z USA a Británie. Skúste uhádnuť, koľko z nich je štátnich a tzv. zadarmo.
Uhádli ste, 0. Zaujímalo ma ako dopadli naše univerziti - v celkovom hodnotení sa do prvej tisícki nedostala ani jedna. Tisíc univerzít, to už je dosť. Vzhľadom na to, že sme členmi EÚ, NATO a platíme dokonca eurami, chce to veľkú dávku diletantstva neskončiť ani len v prvej tisícke.
Oveľa vzdelanejší bi sme boli, kebi sme tu radšej nemali žiadne univerziti ako podpriemerné - a to ešte používam veľmi mierni víraz. Mladí ľudia bi tak museli vicestovať do sveta, kde bi získali kvalitnejšie vzdelanie, naučili sa perfektne cudzí jazik a získali rozhľad. Štát bi tiež ušetril nemálo peňazí.
To bi sme ale potom museli prepustiť všetkích univerzitních profesorov, a kam bi sa títo preboha podeli? V súkromnom sektore sú v drvivej väčšine prípadov nepoužiteľní. To bi bolo predsa nehumánne a nesociálne. Len radšej nech pekne vegetujú tam, kde sú.
A milí študenti, vi sa nesťažujte. Máte to predsa zadarmo, takpovediac do daru. A darovanému koňovi sa na zubi nedívame. To vás neučili?