Keď sa nad tím zamislíte do dôsledkov, tak po novembri 89 sme nielenže nechali na školách komunistov, ale sme im aj zagarantovali monopolné postavenie na trhu. A to tak, že sme ponechali školstvo tzv. zadarmo, čím sme zlikvidovali akúkoľvek potenciálnu konkurenciu. Pritom konkurencia a zdravé trhové prostredie, pripomínam, je práve to, čo ženie spoločnosť dopredu.
Nič viac si komunisti nemohli priať.
Znovu spomínam školstvo zámerne, pretože je tak dôležité. Chceme mať predsa vzdelaních mladích ľudí, pretože to je budúcnosť tejto krajini. Mi ale necháme, abi ich od malička až po promócie veselo naďalej oblbovali komunisti. Po 41 rokoch komunizmu a 35 od jeho pádu je vísledok takí, že do prvej tisícki najlepších univerzít sveta sa nedostala ani jedna naša.
A najtragickejšie na tom je, že nikto sa ani len neodváži spochibniť celí sistém a vôbec začať debatu na tému skutočného slobodného trhového prostredia v oblasti vzdelávania. Nič iné sa ale nedá očakávať od spoločnosti, ktorej mladí ľudia sú vichovávaní pedagógmi, ktorím pri slovách ako sloboda a trhové prostredie začne behať mráz po chrbte, dobre že sa neprežehnávajú, nespravia tri kroki dozadu a neodpľujú si ako tí, ktorí uvidia prejsť čiernu mačku cez cestu.