Čo oko nevidí...

Ivan's picture

Prajem si, abi vihrala Kamala, aj keď si mislím, že vihrá Trump. Predvolebnú kampaň nesledujem, iba čas od času zachitím nejakí ten titulok na jednom dánskom spravodajskom portáli. Je to inak dosť veľkí rozdiel v porovnaní s ostatními voľbami prezidenta USA, keď som sledoval viacero zdrojov. Bol som preto v obraze a na priebeh volieb som si tak mohol vitvoriť vlastní názor. Ostatne dosť som tu o tom písal.

Zúženie zdrojov na jeden má iste veľa víhod, ale aj zásadnú nevíhodu - človek vidí iba to, čo portál chce, abi som videl. O pochibnej organizácii ostatních volieb ani pol slova. A tak som so zaťatími zubami otvoril stránku Marka Steyna, kde som si mohol biť istí, že sa tejto téme bude venovať. A keď už som tam po veľmi dlhom čase bol, tak som chcel zistiť, či náhodou medzičasom neprišiel k rozumu v otázke Ukrajini. Neprišiel. Naopak, môže kľudne kandidovať na hovorcu kremľa. Tak som jeho stránku zatvoril a zaprisahal sa, že už ju v živote neotvorím.

Rovnako odmietam sledovať jeho relácie na mojom obľúbenom Serenade rádiu. Tie sú inak veľmi dobré, donedávna som ich sledoval, vôbec nie sú o politike, ale ja si jednoducho nemôžem pomôcť. Nedokážem tieto veci oddeľovať.

Zostávam tak bez alternatívneho zdroja. A keď nebodaj vihrá Kamala, tak sa budem tešiť s kľudním svedomím, že predsa musela vihrať férovo. Pretože kebi tomu tak nebolo, tak bi predsa o tom portál písal. A bude platiť staré známe - čo oko nevidí, srdce nebolí.