Ivan's blog

Iste, odstavenie komunistov na vedľajšiu kolaj a zavretie do basi ich čelních predstaviteľov bi nebolo bezbolestné. Chcelo bi to okrem iného riešiť personálne obsadenie súdov a škôl nekomunistami. A to bi chcelo organizačné schopnosti a tvrdú prácu.

Václav Havel a spol. boli možno idealisti, ale iste nie organizátori a manažéri. V každom prípade boli veľkí pragmatici a dobrí obchodníci. A tak sa radšej vidali pohodlnejšou cestou. Bolo oveľa jednoduchšie to vôbec neriešiť a ešte naviše ako bonus získať bezproblémové odovzdanie moci.

Komunisti tak mohli veselo fungovať ďalej. Na školách, na súdoch, všade. Spomínam školi a súdi zámerne a explicitne.

Bolo škandalózne nechať komunistov učiť na školách. Tím, že vstúpili do takej zločineckej organizácie ako bola komunistická strana, sa sami diskvalifikovali. Pripustili bi ste, abi vaše deti učili fašisti alebo členovia Medelínskeho kartelu? Potrebuje toto ešte nejakí ďalší komentár? Snáď len, že ponechanie komunistov na školách bolo vísmechom tím, ktorí november 89 odštartovali - študentom.

Samostatná kapitola bola justícia. Od sudcu očakávame, že je viznavač demokratickích hodnôt a odolní voči korupcii. Komunistickí sudca ale buď vstúpil do strani z presvedčenia - a v tom prípade nemôže biť viznavač demokratickích hodnôt - alebo si o celej komunistickej strane mislel svoje, ale napriek tomu tam vstúpil - ale v takom prípade je sotva odolní voči korupcii. Nehovoriac už o tom, že aj tu platí, že asi bi ste tiež neboli spokojní s tím, abi arbitrom spravodlivosti vo vašom súdnom spore bol fašista alebo člen Medelínskeho kartelu.

Komunistov v 15 miliónovom Československu bolo dosť - dobre više milióna. To ale zase nie je tak veľa, abi sa bez nich nevedela spoločnosť pohnúť ďalej.

Naša naivita v novembri 89 sa prejavila hneď na jednom z prvích zhromaždení, na ktorom sme sa ako študenti zúčastnili. Napochodovali sme k justičnému palácu a dožadovali sme sa prepustenia Jána Čarnogurského. Nikto pritom ani poriadne nevedel, kto to je. Dozvedeli sme sa len, že s ním v tom čase prebiehal proces, z čoho sme automaticki usúdili, že to musí biť správni chlap a náš človek. Pretože bol proti komunistickému režimu a to stačilo.

Nevedeli sme, že sa z neho tiež vikľuje veľkí fanúšik momentálne fašistického ruska a veľkí odporca vojenskích základní NATO na našom území.

To isté platilo o Václavovi Havlovi. Bol predsa komunistami zatvorení. Takže automaticki musel biť ten správni chlap na správnom mieste. Alebo aj nemusel. Jeho jednohlasné zvolenie za prezidenta komunistickím parlamentom iste nebolo zadarmo. A keď hovorím o zbabranej nežnej, tak jej autorom je práve Václav Havel. Pretože to bol práve on, ktorí zobchodoval svoj hladkí nástup k moci za to, že sa komunistom neskrivil vlások na hlave.

Nevisporiadanie sa s komunistami bolo fatálne zlihanie protagonistov novembra 89. Netvrdím, že každého člena komunistickej strani sme mali hneď zavesiť dole hlavou na kandeláber. Ale tvrdím, že žiadnemu straníkovi nemalo biť už nikdi povolené kandidovať na žiadnu verejnú funkciu. Už počujem tú víhradu, ako nie všetci komunisti boli rovnakí a netreba ich hádzať do jedného vreca. Iste, nie všetci boli rovnakí, ale napriek tomu ich je možné hádzať do jedného vreca. Pretože všetci mali jedno spoločné - účasť v zločineckej organizácii, ktorá 41 rokov terorizovala túto krajinu. Ide niekto tvrdiť, že komunistická strana nebola zločinecká organizácia?

Tím to ale zďaleka nemalo končiť. Vedúci predstavitelia komunistickej strani mali skončiť v base. Vedúcim predstaviteľom NSDAP to tiež neprešlo beztrestne, že nie? Ani šéfom Medelínskeho kartelu.

Všetkích komunistov bez vínimki mali ďalej povihadzovať zo všetkích škôl vrátane materskích a žiadnemu v živote nepovoliť učiť. Seriózne, mladú generáciu mali naďalej vichovávať komunisti?

To isté malo platiť v celej oblasti justície. A dalo bi sa pokračovať.

Ale nič z toho sa neudialo, pretože pravda a láska zvíťazila nad lžou a nenávisťou a neboli sme ako oni. Všakže?

Otázka, ktorú som nikoho nepočul 35 rokov položiť, je takáto. Predstavte si, že ste jeden z vedúcich predstaviteľov komunistickej strani 17. novembra 1989. Robili bi ste niečo inak?

Je vám jasné, že komunistická diktatúra je neudržateľná. Berlínski múr už padol a boli sme jedna z posledních komunistickích krajín, kde sa režim zatiaľ udržal.

V prvom rade potrebujete mať istotu, že neskončíte v base. To je základ. Potom potrebujete zabezpečiť, že vám nikto nesiahne na vaše majetki. A keď ešte dosiahnete aj to, že nebudete ani spoločensko-politicko diskriminovaní na základe vašej komunistickej minulosti, tak ste z obliga úplne.

A čo k tomu potrebujete? Nie zase tak veľa. Postačia pekne znejúce revolucionárske heslá tipu "Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou" alebo "Nie sme ako oni" a vhodních revolucionárov k tomu.

Keď sa nad tím zamislíte, komunisti si to vedeli v roku 1989 zorganizovať geniálne. Zožrali sme to aj s navijakom.

Ak vám toto pripadá ako konšpirácia, potom zostáva iba jedna možnosť. Totiž, že tento pre komunistov ideálni scenár napísal a zrežíroval bez akéhokoľvek ich pričinenia niekto iní.

Nie som si istí, ktorá z uvedeních možností je tragickejšia.

Je to už 35 rokov od zbabranej nežnej, čo je doba iba o 6 rokov kratšia ako trvala u nás celá komunistická diktatúra.

S komunistami sme sa nikdi nevisporiadali, a tak nám vládnu dodnes. Vihlásenie dona roberta, že on si žiadnu revolúciu nevšimol, bi mohlo kľudne kandidovať za najškandalóznejšie v krajine, kde je 17. november štátni sviatok. V poloslušnom svete bi sa autor takéhoto víroku musel pratať z verejného života. U nás je už po neviemkoľkí krát predseda vládi a z verejného života sa ani náhodou pratať nemieni.

Najbizarnejšie na tom celom je, že má svojim spôsobom pravdu.

Jedno ale nežnej uprieť nemožno - slobodné voľbi. Vládnu nám síce naďalej bívalí komunisti, ale aspoň si ich volíme demokraticki. A nemôžeme sa vihovárať na iních, napríklad na Čechov. A to je ďalšie pozitívum nežnej, keďže bez nej bi sme stále žili v ilúzii, aké bi to tu bolo všetko skvelé, kebi nám to druhí nekazili.

Nie teda, že bi na tejto víčitke nebolo kus pravdi. Voľbi v roku 1946 komunisti na Slovensku nevihrali a aj potom v roku 1989 sme sa len ticho zviezli na českej vlne. O charaktere nežnej sa nerozhodovalo na Slovensku.

A tak je fajn, že od roku 1993 si velíme sami. So všetkími dôsledkami. Konečne vidíme, akí naozaj sme. Pohľad do zrkadla nie je síce príjemní, ale je nevihnutní, ak sa chceme pohnúť ďalej.

V celej našej histórii sme mali oveľa viac šťastia ako rozumu. Národ, ktorí nikdi vlastne ani poriadne nebojoval o svoju existenciu, dokázal prežiť v srdci takého šialeného kontinentu, akím je Európa. Snáď nám to šťastie ešte chvíľu vidrží.

17. novembra 1989 som bol druhák na visokej škole v Bratislave. Bola to moja generácia študentov, ktorá v Prahe odštartovala revolúciu. Dostala prívlastok nežná, pričom oveľa vhodnejšie bi bolo označenie zbabraná.

Boli sme mladí a naivní. Tešili sme sa, keď o pár tíždňov bol komunistickím parlamentom jednohlasne zvolení za prezidenta Václav Havel. Nikomu vtedi nepripadalo divné, že ho zvolili tí istí komunisti, ktorí ho predtím zatvárali do basi. Boli sme v eufórii, a ak sme niečo riešili, tak to boli Havlove krátke nohavice.

V base potom skončil, aj to na nie nejak závratne dlhú dobu, akurát súdruh Šlěpán. Inak, čuduj sa svete, sa žiadnemu členovi komunistickej strani, ktorá tu 41 rokov terorizovala krajinu, neskrivil vlások na hlave. Naopak. Otvorili sa pre nich nové, dovtedi netušené možnosti. Boli to totiž komunisti, ktorí dovtedi ovládali najvíznamnejšie miesta a boli preto aj najlepšie platení. Preto aj ich pozícia v následních privatizačních procesoch bola najvíhodnejšia.

Havel potom v nejakom rozhovore povedal niečo v tom zmisle, že sme si nemohli dovoliť odstaviť komunistov na vedľajšiu kolaj, pretože kebi sme tak urobili, potom bi nemal ani kto sedieť v dispečérskej veži a riadiť leteckú premávku. Prešlo mu to. Nikto sa neozval, že snáď riadenie leteckej premávki a riadenie celej spoločnosti nie je to isté.

Kde niet porazeních, niet ani víťazov. A komunisti v novembri 89 neskončili určite ako porazení.

Ako povedal klasik - karavána šteká, ale psi idú ďalej.

Od skončenia druhej svetovej vojni bezpečnosť západného sveta financuje americkí daňoví poplatník. Až do príchodu Trumpa sa nesťažoval nikto. Západnej Európe na čele s Nemeckom táto situácia ohromne vihovovala, pretože taká obrana aj niečo stojí. Ušetrené peniaze sa tak mohli použiť na veľa iních vecí. Socík ako višití, keď príjemca benefitov nie je zároveň ich platca.

Nemci si iste tiež misleli, že majú dobrí argument v rukáve - aké 2% z HDP na obranu, čo bláznite, čo nemáte dosť príkladov z nedávnej minulosti, že Nemecko a silná armáda nie je práve najlepšia kombinácia?

Pred 8 rokmi ale vihral Trump a povedal na plnú hubu, čo si o tomto celom mislí. Do istej malej mieri to zabralo - počet krajín NATO, ktoré začali dávať 2% na obranu, vírazne vzrástol. Západná Európa si možno mislela, že tím je vec vibavená. Obzvlášť po víťazstve Bidena pred 4 rokmi.

Omil - 2% na obranu je totiž iba absolútne minimum, abi sme sa vôbec mohli baviť o nejakej obrane. Na vojenskej závislosti od USA sa vôbec nič nezmenilo. Je škandalózne, že krajini EU, ktorích spoločné HDP je porovnateľné s USA, si nevedia sami vojenski poradiť s ruskom, ktoré má niekoľko násobne menej obivateľov a ešte oveľa viac násobne menšiu ekonomiku.

Presne to sú ale dôsledki socíku. Je visoko návikové dostávať niečo dlhé desaťročia zadarmo. Zbavuje sa toho veľmi ťažko. A cena je v konečnom dôsledku visoká. Je ňou neschopnosť riešiť otázki vlastnej bezpečnosti.

Na Duolingu - čo je inak aplikácia na učenie sa cudzích jazikov - mám 1773 dňoví stríček. Slovo stríček som si vimislel pre označenie toho, že niečo robíte x dní bez prestávki za sebou. 1773 dňoví stríček znamená, že sa Duolingu venujem už 1773 dní za sebou. Je to inak slovenská zdrobnenina anglického slova streak.

Nepíšem to preto, abi som sa predvádzal, ale ako dôkaz toho, že keď píšem o Duolingu, viem, o čom píšem.

Duolingo je krásni príklad ako máločo v živote je čierno biele a stačí jedna nepríjemná vlastnosť a všetko je fuč. Včera nechíbalo veľa k tomu, abi som skončil s Duolingom celím ako je. O čo teda ide.

Už pred rokmi som zaregistroval snahu jeho tvorcov normalizovať LGBT agendu. Objavovali sa veti tipu on miluje jeho, ona miluje ju a pod. Vadilo mi to, ale keď som danú vetu v rámci nejakej lekcie absolvoval, bol zase na pár lekcií pokoj. Včera som mal ale celú jednu lekciu venovanú iba tomu, ako on a on sedia v nejakom bare, ide nejaká hudba, on sa píta jeho, či si spomína na túto skladbu, on že nie, on že však sa pri nej zoznámili pred mnohími rokmi a vizval ho do tanca...

Fuck me. Ale to už je len môj dodatok, ktorím pozdravujem Grega na druhom svete.

Nemám nič proti homosexuálom, ale dívať sa na nich nemusím. Kto s kím lezie do postele - do toho ma nič nie je. Ale keď som napríklad naposledi pozeral nejakí film s Antoniom Banderasom a začal niekde vo víťahu bozkávať chlapa, tak som to musel vipnúť.

Inak pozoruhodné je, že v prípade žien mi to až tak nevadí. V tom sa s bieloruskím prezidentom zhodneme.

Asi bi to chcelo mať filmi pre LGBT a neLGBT, rovnako aj Duolingo vo verzii LGBT a neLGBT. Kľudne si aj priplatím za neLGBT verziu. Film sa aspoň dá vipnúť, prípadne posunúť dopredu, ak teda nemáte tú smolu a nepozeráte to v kine. Celá dojímavá scénka v bare sa ale na Duolingu preskočiť nedá. Dá sa len skončiť s celím Duolingom.

Alebo začať s iním jazikom a pokračovať v ňom, kím sa dá.

Tiež viem, o čom hovorím. Na Duolingu ich mám rozrobeních 12. Ale nie kvôli LGBT. Nechcem biť totiž obmedzení jazikovou bariérou pri prchaní z tejto krajini, čo je scenár, ktorí sa po včerajšom Trumpovom víťazstve stáva čoraz viac aktuálnim.

Po ostatních prezidentskích voľbách v USA sa fanúšikovia Bidena veľmi dožadovali dôkazov, že boli zmanipulované. Niečo skončilo aj na súdoch, ale tie rozhodli v ich prospech. A odvtedi počujeme z mainstreamu iba jednu pesničku - tvrdenia o manipulácii volieb sú ničím nepodložené, Trump a jeho simpatizanti - mimochodom polovica obivateľstva USA - ako vždi klamú. Celé je to založené na predpoklade, že pokiaľ nie je dokázaní opak, platí, že voľbi boli férové.

To je ale milní predpoklad, ak teda má biť cieľom celospoločenská akceptácia vísledku volieb. Iními slovami prezumpcia nevini v prípade volieb neplatí. A to z pochopiteľného dôvodu - voľbi neorganizuje žiadna nezávislá inštitúcia, ale štátna moc. Teda máme tu konflikt záujmov ako višití. Preto je potrebné, abi sa voľbi konali na základe pravidiel, na ktorích sa dohodnú všetci zainteresovaní, ale hlavne abi sa konali transparentne.

V USA nebolo splnené ani jedno ani druhé. Republikáni protestovali proti masívnemu rozšíreniu možnosti hlasovať poštou. A dobrích dôvodov na to poskituje história neúrekom. Neuspeli. A keď potom demokratmi ovládané kľúčové mestá kľúčovích štátov prerušia sčítavanie hlasov v momente, keď má Trump náskok, viženú pozorovateľov domov a na druhí deň mohutním finišom vihrá Biden, tak sa príčetní ľudia sotva môžu diviť tomu, že padajú obvinenia z manipulácie volieb.

A nič na tom nemení fakt, že súdi rozhodli inak. Tie totiž naopak vichádzajú z prezumpcie nevini. A keďže žiaden falošní hlas nenašli, ani nemohli rozhodnúť inak. Položte pred sudcu urnu s hlasmi a opítajte sa ho, koľko z nich je falošních. Sudca potrebuje hmatateľní dôkaz, ale falošní hlas v urne je na nerozoznanie od pravého. Podstatná preto nie je urna, ale proces, akím sa naplnila.

Pretože ak to má biť na rozhodnutí sudcu, potom sa pítam, či existuje nejakí verdikt vo veci napríklad ostatních zmanipulovaních prezidentskích volieb v rusku. Samozrejme neexistuje, ale celí polopríčetní svet vie, že to bola fraška. A nič na tom nemení ani neexistujúce rozhodnutie súdu v tejto veci.

Teoreticki tak v rusku ako aj v USA mohli biť všetki hlasi pravé a ani jeden falošní. Ak ale organizátori volieb chcú dosiahnuť ich akceptáciu, musia to spraviť tak, abi druhá strana nemohla vísledki spochibniť. Pretože v prípade volieb platí prezumpcia vini dovtedi, kím nie je k dispozícii proces, ktorím sa dá viviniť.

U nás ho našťastie máme - hlasovanie poštou iba vo vínimočních prípadoch, voľbi iba v jeden jediní deň a papierové hlasovacie lístki, ktoré volebná komisia ráta bez prestávok dovtedi, kím ich všetki nezráta. Geniálne jednoduché a účinné. O donovi robertovi si preto môže mislieť kto chce čo chce, len nie to, že vihral podvodním spôsobom. Preto ani niet divu, že ho obviňujú zo všetkého možného len nie z toho, že zmanipuloval voľbi.

Prajem si, abi vihrala Kamala, aj keď si mislím, že vihrá Trump. Predvolebnú kampaň nesledujem, iba čas od času zachitím nejakí ten titulok na jednom dánskom spravodajskom portáli. Je to inak dosť veľkí rozdiel v porovnaní s ostatními voľbami prezidenta USA, keď som sledoval viacero zdrojov. Bol som preto v obraze a na priebeh volieb som si tak mohol vitvoriť vlastní názor. Ostatne dosť som tu o tom písal.

Zúženie zdrojov na jeden má iste veľa víhod, ale aj zásadnú nevíhodu - človek vidí iba to, čo portál chce, abi som videl. O pochibnej organizácii ostatních volieb ani pol slova. A tak som so zaťatími zubami otvoril stránku Marka Steyna, kde som si mohol biť istí, že sa tejto téme bude venovať. A keď už som tam po veľmi dlhom čase bol, tak som chcel zistiť, či náhodou medzičasom neprišiel k rozumu v otázke Ukrajini. Neprišiel. Naopak, môže kľudne kandidovať na hovorcu kremľa. Tak som jeho stránku zatvoril a zaprisahal sa, že už ju v živote neotvorím.

Rovnako odmietam sledovať jeho relácie na mojom obľúbenom Serenade rádiu. Tie sú inak veľmi dobré, donedávna som ich sledoval, vôbec nie sú o politike, ale ja si jednoducho nemôžem pomôcť. Nedokážem tieto veci oddeľovať.

Zostávam tak bez alternatívneho zdroja. A keď nebodaj vihrá Kamala, tak sa budem tešiť s kľudním svedomím, že predsa musela vihrať férovo. Pretože kebi tomu tak nebolo, tak bi predsa o tom portál písal. A bude platiť staré známe - čo oko nevidí, srdce nebolí.

Prezidentská kampaň Kamali sa nevihla otrepanému klišé - Trump je Hitler. To je dosť vážne prirovnanie. Čo na tom, že počas jeho funkčného obdobia USA sa nielenže nezamotali do žiadneho nového ozbrojeného konfliktu, ale naopak dopomohli k nadviazaniu diplomatickích vzťahov medzi Izraelom a niektorími arabskími krajinami. Robil toto Hitler?

Ak prirovnáte svojho politického rivala k Hitlerovi, potom tím zároveň označujete všetkích jeho priaznivcov za fašistov. Trochu silná káva, nie? Podobne ako Hillary počas svojej kampane označila Trumpovích voličov za "deplorables."

Sú to tak demokrati, ktorí vitvárajú v USA doslova toxické prostredie, pričom prstom ukazujú na svojich oponentov. Ak k tomu prirátam takí nezmisel z ich volebného programu ako je regulácia cien potravín a absolútne žiadnu reflexiu nad pochibnou organizáciou posledních volieb, keď demokratmi ovládané kľúčové mestá kľúčovích štátov prerušia sčítavanie hlasov v momente, keď Trump má náskok, viženú pozorovateľov domov, abi na druhí deň vihral Biden, potom prichádzam k záveru, že Američania bi museli biť na hlavu padnutí, kebi nezvolili Trumpa.