Po roku s 1i
Od posledného príspevku ubehol čas,
a tak dnes píšem, čo nového u nás.
Po roku manželstva nie sme s Riškom dvaja,
pribudla princezná a už sme traja.
Naďalej šťastne svoj život žijeme,
je ako malina a občas korenie.
Počas tehotenstva som školu zvládla,
mám za sebou úspešne "Bakalára".
O rodnom Lendaku prácu som písala,
Kultúrne dedičstvo tím zachovala.
chistám sa ísť na Mgr. ďalej,
venovať sa budem škole, domácnosti a malej.
Teraz je čas prezradiť pointu tejto "story",
ako som narazila na "Jedno i" milí moji.
Prostredníctvom nášho psíka Bruna,
ocitla som sa tuna.
Pri venčení ma oslovil udatní pán,
kvôli GDPR iba Ivan.
Môžem ísť s ním na prechádzku?
V zápätí podávam vôdzku.
A tak 50 kilové vlčisko,
ťahá Ivana na ihrisko.
Prešli minúti, hodini, dni i mesiace,
stali sa priateľmi na chvíle trváce.
Po lesoch, záhrade, lúke, či meste,
obaja neobstoja na jednom mieste.
Už snáď prešli celú Nitru,
Zobor, centrum, park i Kalváriu...
Ako rástlo priatelstvo medzi nimi,
tak sme sa spoznávali i mi.
Pozval nás na kávu k nemu,
rozpravali sme sa o všetkom, až prišlo na tému.
Povedal nám o záľube písania jedného ,,I",
uchvátil ma nápad simpatickej idei.
Preto si dnes precvičujem miseľ,
básňou, ktorá už dáva zmisel.
Netušila som, že ma raz zaujme samohláska mäkká,
som hrdá, že som spoznala tohto človeka.
Skromnosť, ľudskosť a iniciatíva,
to všetko skríva víznam mena Ivan.
Ak aj teba zaujalo písanie -jedného "I"
pridaj sa k nám do tímu i ti.
Voľní čas tak kreatívne viužiješ,
môžeš písať o všetkom, o čom len chceš.
