Ester's blog

Moja cesta k "jednému I " ( Časť II.)

Ester's picture

Od posledného príspevku ubehol čas,
a tak dnes píšem, čo nového u nás.
Po roku manželstva nie sme s Riškom dvaja,
pribudla princezná a už sme traja.
Naďalej šťastne svoj život žijeme,
je ako malina a občas korenie.
Počas tehotenstva som školu zvládla,
mám za sebou úspešne "Bakalára".
O rodnom Lendaku prácu som písala,
Kultúrne dedičstvo tím zachovala.
chistám sa ísť na Mgr. ďalej,
venovať sa budem škole, domácnosti a malej.
Teraz je čas prezradiť pointu tejto "story",
ako som narazila na "Jedno i" milí moji.
Prostredníctvom nášho psíka Bruna,
ocitla som sa tuna.
Pri venčení ma oslovil udatní pán,
kvôli GDPR iba Ivan.
Môžem ísť s ním na prechádzku?
V zápätí podávam vôdzku.
A tak 50 kilové vlčisko,
ťahá Ivana na ihrisko.
Prešli minúti, hodini, dni i mesiace,
stali sa priateľmi na chvíle trváce.
Po lesoch, záhrade, lúke, či meste,
obaja neobstoja na jednom mieste.
Už snáď prešli celú Nitru,
Zobor, centrum, park i Kalváriu...
Ako rástlo priatelstvo medzi nimi,
tak sme sa spoznávali i mi.
Pozval nás na kávu k nemu,
rozpravali sme sa o všetkom, až prišlo na tému.
Povedal nám o záľube písania jedného ,,I",
uchvátil ma nápad simpatickej idei.
Preto si dnes precvičujem miseľ,
básňou, ktorá už dáva zmisel.
Netušila som, že ma raz zaujme samohláska mäkká,
som hrdá, že som spoznala tohto človeka.
Skromnosť, ľudskosť a iniciatíva,
to všetko skríva víznam mena Ivan.
Ak aj teba zaujalo písanie -jedného "I"
pridaj sa k nám do tímu i ti.
Voľní čas tak kreatívne viužiješ,
môžeš písať o všetkom, o čom len chceš.

Moja cesta k jednému i (časť I.)

Ester's picture

Volám sa Ester,
pochádzam z Lendaku,
Z domu radosti, kde nás je ako maku.
Desať súrodencov plus moji rodičia,
V láske a v svornosti od mala ma učia.
Rozprávame sa tu goralštinou,
Nárečovím dialektom našich otcov.
Chodievame stále hrdo v kroji,
Či je dážď či slnko brojí.
Nosíme ho vždicki radi, nie len do kostola,
alebo keď nás na markíze fotia.
Mi žijeme všetci skromne,
Hodnoti máme neoblomné.
Vo viere v Boha, v dobrote ľudu,
Spoločne držíme sused- susedovi ruku.

Moji rodičia sú zdravotníci,
Obetavo v práci, v nemocnici.
Súrodenci lietajú kade tade svetom,
Viučia sa, pracujú, venujú sa deťom...
Za jedním stolom sme cez veľké sviatki, vtedi tu je radosti,
smiech, či hádki,
Tí menší sa medzi sebou aj pobijú,
Však prečo nie, kedi to zas stihnú?
Na našom dvore však nie sme sami,
počuť tu psíkov, holubi, kravi,
Aj barani, ovce, jahniatka,
prasce, kozi, kozliatka.
K tomu pár bíkov a teliatok
Silní krásni dobitok.
Sliepočki, kački či mačiatka,
To všetko keď otvoríš naše vráta.

Vibrala som sa do cudzini,
Do mesta dobrosrdečnej Nitri.
Tu na UKF 3. Ročník študujem,
Hudobno-dramatické umenie, milujem.
Spev, herectvo, tanec či hudba,
Katedra hudbi bola jasná voľba.
Od mala hrávam na klavíri, na husliach,
Spievam k tomu najradšej v radostiach.
Od šiestich rokov sa tím živím,
Na svadbách, oslavách narodenín,
Recepcie zahraničních štátov, sú pre mňa povzbudenie
Zaspievala som si v Uzbekistane,
V Česku, v Poľsku i na susednej strane.
Toto umenie ma nesmierne baví,
Rozveseľovať atmosféru ľudovkami.
Možno aj vďaka tomu, zaľúbil sa do mňa chlapec,
Nitrančan krásni, silní mládenec.
Nepoznám lepšieho človeka než je on,
Volá sa Richard, môj šampión.
Už za chvíľu 2 roki to so mnou ťahá,
Požiadal ma o ruku, a 30 mája bola svadba.
Už sme manželia, a sme svoji,
Spoločne bívame v dome a máme záhradku ako v raji.
Hneď za domom máme Les a práve preto z Lendaku prišiel so
mnou aj pes.
Sme spojení priateľskím putom,
je to kríženec vlka (dravého) s malamutom.
Jeho meno je Bruno, a práve tu začína cesta k
"Uno".( Cesta k jednému i).
Nebudem prezrádzať viac než sa patrí,
V ďalšom článku To zistíš aj Ti.
Pre pokračovanie tohto skutočného príbehu -sleduj môj blog
ďalej,
Keď Ťa nezaujme tak si aspoň nalej.
Chcem Ti vičariť pri čítaní úsmev na tvári,
kde opisujem môj život takí akí je = praví.

Subscribe to RSS - Ester's blog