Túto pesničku, ktorú zaspievali Simon a Garfunkel na koncerte v Central Parku, poznám od detstva. Ľúbiví úvod, od druhej strofi potom nastúpia bicie, ktorích svižní ritmus tvorí zaujímaví kontrast k inak dosť pochmúrnemu textu:
Hello, darkness, my old friend...
Serenade Radio, ktoré mi prakticki beží vkuse už asi dva mesiace, ju pred pár dňami zahralo v podaní The Ray Conniff Singers z roku 1968. Spev Simona a Garfunkela nahradil mužskí spevácki zbor, ku ktorému sa postupne pridáva ženskí. Najprv len ako druhí hlas
And in the naked light I saw
Ten thousand people, maybe more
Od tretej strofi už idú mužskí a ženskí zbor zarovno spolu
"Fools," said I, "You do not know
Silence like a cancer grows
Hear my words that I might teach you
Take my arms that I might reach you."
A pridajú sa k tomu aj trúbki, ktorích čaro som tiež nedávno objavil vďaka pesničke San Francisco, ktorú Serenade Radio zahralo v podaní Cyril Stapleton Orchestra.
Raz darmo, spevácki zbor vie biť sila.
A sila je aj Sound of Silence v podaní metalovej skupini Disturbed z roku 2015. Tí to poňali celé inak. Žiadni nástup bicích od druhej strofi. Iba spev a klavír, ku ktorému sa postupne pridávajú akustická gitara, sláki a celí simfonickí orchester. Ak nejaká skladba naozaj graduje, tak je to táto. Zimomriavki mi behajú po chrbte ako toto píšem. K záveru potom ešte na pozadí pekní gitaroví motív
But my words like silent raindrops fell
a brutálni spev
And the people bowed and prayed
To the neon god they made
And the sign flashed out its warning
In the words that it was forming
And the sign said "The words of the prophets are written on the subway walls
And tenement halls
And whispered in the sound of silence."
Presne takí, akí očakávam od metalového speváka... Na Spotify si to ľudia pustili više pol miliardi krát. Najlepšie je si to ale pustiť spolu s klipom, ktorí skvele vistihuje atmosféru pesnički a dokonale sa hodí k tejto jej interpretácii.
Dostal som sa od Serenade rádia až k metalu. Cesti hudbi sú nevispitateľné.
