Ako som písal, tento príspevok bude o mačkách, aj keď to tak na prví pohľad nevizerá...Pred pár tíždňami som našiel doma pred televízorom spiacu manželku s pustením Netflixom, ktorí si ona platí a ja zvičajne vipínam. Bežal tam ale nejakí dokument o generalissimovi Francovi, a tak som si povedal, že toto bi snáď mohlo biť pozerateľné a šanca, že ma naserú, je malá. Ako veľmi som sa zase raz mílil. Neuplinuli hádam ani 2 minúti, keď sa na obrazovke zjavil nejakí historik, ktorí poďho rozvíjať úvahu o tom, že nejaká vlastnosť, ktorú mal Franco - už si nepamätám aká, ale to nie je ani podstatné - je tipická pre diktátorov. Nebol vraj Hitler takí? Nebol vraj Trump takí?
Nuž a za toto bi som mal platiť. Ani len pozerať, nieto ešte platiť.
Dolores Ibárruri má tiež súvis so španielskou občianskou vojnou. Známim sa stalo jej heslo bitki o Madrid ¡No Pasarán! z novembra 1936. Rovnaké heslo Neprejdú! mala aj budova pohraničníkov pri Devíne v časoch železnej oponi. Ako to už bíva v prípade ľavice, ktorá klame z princípu a ako hovorí Dennis Prager zničí bez vínimki úplne všetko, na čo len siahne, nešlo vôbec o to, abi neprešli oni k nám, ale mi k nim. Preto budova mala mať po správnosti nápis Neprejdeme!
Prisahám, že sa blížim k mačkám.
Pred Vianocami sa u mňa zastavil Roman s manželkou Sašou. Ten Roman, čo si odo mňa v lete zobral jednu mačku a ďalšie dve posunul svojim susedom. Mal sa zastaviť už v septembri s fľašou marhuľovice.
Lepšie neskoro ako nikdi. Bol som zvedaví, ako sa darí mačkám, no neodvažoval som sa mu zavolať. Jednak kvôli tomu, abi to nevizeralo, že sa neviem dočkať marhuľovice, čo inak aj bola pravda, ale hlavne kvôli tomu, že mački mohol postretnúť nešťastní osud a usúdil som, že je lepšie žiť síce v nevedomosti, ale zato v nádeji, že je všetko v poriadku. O to viac som sa potešil, keď Roman priniesol okrem skvelej Marhulienki ako nazíva svoju marhuľovicu aj dobré správi o mačkách.
Všetki sú v poriadku. Romanova sa stala najlepším kamarátom jeho poľovníckeho psa. Bol som zvedaví, aké jej dali meno. Po dlhšej debate so Sašou, ktorá vraj spočiatku mačku ani veľmi nechcela, ale o to asertívnejšia bola pri jej krstení, skončili u Dolores. Už vidíte ten súvis s viššie uvedením? Tam to ale nekončí.
Saša si chodí zabehať a nedávno tam u nich doma vo Veľkom Mederi pri jazere našla ďalšie mačiatko, ktoré si tiež osvojili. To dostalo pre zmenu meno Ibárruri. Miestni zverolekár vraj neveril vlastním ušiam, keď vipisoval veterinárni preukaz.
Romanovi susedia mačkám mená radšej ani nedali, čo je iste škoda vzhľadom na invenčnosť miestnich pri ich vimíšľaní...Mimochodom Romanov pes sa volá Balú.
