Horšie ako anglofónni svet v tíchto covidovích časoch je okrem Severnej Kórei snáď už len kanadská provincia Quebec. Práve som dopozeral zostrih z jednej miestnej televíznej relácie a nepamätám sa, kedi som naposledi videl niečo zvrátenejšie. Zavolali si tam deti a pítali sa ich, čo je potrebné spraviť, ak zistia, že ich susedia sa nedali zaočkovať. Deti bez mihnutia oka a s nadšením hovoria o tom, ako ich treba udať polícii a ako je potrebné urobiť všetko možné, abi sa títo ľudia dali zaočkovať. Nasleduje nadšení potlesk divákov a súhlasní komentár moderátorki veštiaci tímto deťom svetlú kariéru v politike. Najčistejší grc ako aj celá Kanada, ktorej premiér nemá najmenší problém označiť nezaočkovaních za rasistov.
Na domácej scéne ma zaujalo vijadrenie poslankine za stranu SaS ešte z čias začiatku vakcinácie, podľa ktorého bi dôchodcovia mali biť až niekde dole v poradovníku na vakcíni, keďže už sú v neproduktívnom veku. Ukážková solidarita.
Francúzski prezident dokonca používa vulgarizmi pri opise toho ako je potrebné znepríjemniť život neočkovaním.
Rakúsko uzákonilo povinné očkovanie. Kto sa nezaočkuje, bude pokutovaní. Hlavne ale že je potrebné podpísať, že ste si vedomí nežiadúcich účinkov a že s očkovaním súhlasíte.
Zostaňme ešte v Rakúsku, kde 9 ročného postihnutého chlapca nechali učitelia jednej štajerskej školi písať test vonku v mraze pred oknom triedi, pretože si odmietol dať rúško.
Už spomínaní Djokovič dostane vízum, dostane vínimku pre účasť v turnaji, ale potom si to vládni úradník rozmislí a vízum zruší s odôvodnením, že Djokovičove názori na očkovanie nie sú v súlade so štátnimi.
Orwellov rok 1984 je tu.
