Ivan's blog

Tak sa volá dokument na Netflixe o sociálnich sieťach. Bívalí zamestnanci Facebooku, Googlu a pod. v ňom nariekajú nad tím, aké úžasne efektívne nástroje manipulácie sa im podarilo vivinúť. A na konci radia ľuďom zrušiť všetki kontá na sociálnich sieťach, odinštalovať ich aplikácie z mobilních zariadení a vipnúť všetki notifikácie. Tvorcom dokumentu sa podarilo ma zmanipulovať a aj keď žiadne sociálne kontá už dlhšiu dobu nemám, nejaké notifikácie sa mi na telefóne a tablete zobrazovali a tie som povipínal.

Amen.

Nadávať na sociálne siete je módou, ale dávajú každému jednotlivcovi to, čo mala do ich vzniku iba hŕstka firiem - možnosť masovo komunikovať. Sociálne siete iba odhaľujú nepríjemnú skutočnosť, že ľudia sú ľahko manipulovateľní. Preto ich treba zakázať? A prečo potom iba sociálne siete a nie rovno všetki médiá? Každá reklama, každí článok a aj každí film je tiež potenciálnim nástrojom manipulácie. Iba preto, že sociálne siete sú efektívnejším nástrojom ako iné médiá? Prípadne má biť ich obsah predmetom cenzúri? Kto bude cenzorom? Nezávislí experti, štátni úradníci, prípadne umelá inteligencia?

Verím v slobodu jednotlivca, slobodu podnikania a neverím v cenzúru ani v osvietenosť nezávislích komisií, umelej inteligencie a už vôbec nie štátneho úradníka. Preto v tejto záležitosti nemám žiadnu dilemu - som proti zákazom a reguláciám sociálnich sietí.

Moja dilema spočíva v tom, ako bi sa mal človek na sociálnich sieťach správať. Zoberme si takého Trumpa. Jeho tweet, že má COVID získal historicki najviac lajkov zo všetkích jeho tweetov. Verím tomu, že 90% demokratickích voličov si praje, abi to Trump neprežil. Niektorí to priznávajú otvorene. Hovoria úprimne a narovinu, čo si mislia. Má sa človek na nich za to hnevať? Alebo má človek naznačovať svoju cnosť a priať Trumpovi skoré uzdravenie, aj keď si v skutočnosti praje praví opak?

Keď sa tak veľmi domáhame pravdi, tak bi sme snáď mali biť na strane tích, ktorí sa ju neboja povedať, nie? Pretože nikto nepochibuje o úprimnosti a pravdivosti v prvom prípade.

Debatu, ak sa to tak dá nazvať, medzi Trumpom a Bidenom som nepozeral. Vôbec ma ale neprekvapili následné hodnotenia - v podstate sa zhodovali v tom, že viac ako debatu to pripomínalo preteki v skoku do reči. A ani ma neprekvapilo, že za víťaza aj v tejto disciplíne bol vihlásení Trump. Kľudne bi mohol ísť na majstrovstvá sveta a bez šancí na titul bi určite nebol. Je celkom možné, že vo finále bi sa stretol s mojou ženou.

Mám rád, keď sa veci kvantifikujú, pokiaľ sa čo len trocha dajú. A skok do reči sa kvantifikovať dá. Tak som si včera povedal, že si tú debatu pozriem zo záznamu a budem si robiť čiarki pri každom skoku do reči pri oboch kandidátoch a uvidíme, aké bude celkové skóre. Dostal som sa ale iba zhruba po šiestu minútu. Predstava, že bi som to mal dopozerať do konca, bola pre mňa desivá. Videl som ale aspoň začiatok.

Preto ma dnes zarazilo, keď som sa dočítal, že Chris Wallace ako moderátor označil Trumpa za toho, kto začal skákať do reči. Bol to totiž Biden, kto s tím prví začal. Jednoznačne a dokázateľne.

Tím vôbec nemienim spochibňovať fakt, že to bol Trump, kto skočil Bidenovi a Wallaceovi do reči ako som sa dnes dočítal celkom145 krát. Koľko krát skočil do reči Trumpovi a Wallaceovi Biden agentúri neuvádzajú.

Rozumiem tomu, že Chris Wallace musel biť z celej veci frustrovaní. Nerozumiem ale tomu, prečo si nedal tú námahu a neoveril si svoje tvrdenie skôr ako ho pustil do sveta. Možno si ale bol sebou istí - veď bol predsa pri tom. Je celkom možné, že úmiselne neklame a naozaj má ten dojem. Čím sa len zaraďuje k tím reportérom, ktorí sa riadia svojimi dojmami a pocitmi, a nie faktami. Teda k drvivej väčšine.

13. februára 2016 zomrel sudca Najviššieho súdu USA Antonin Scalia. Vtedajší úradujúci prezident Barack Obama nominoval na jeho miesto Merricka Garlanda. Mitch McConnell ako vodca republikánskej väčšini v Senáte ale odmietol dať o ňom hlasovať, čo odôvodnil prezidentskími voľbami, ktoré sa konali v tom istom roku. Toho sa chitili demokrati a argumentujú, že teraz ide o presne rovnakú situáciu. O to viac, že v roku 2016 boli prezidentské voľbi o 9 mesiacov, teraz sú o pár tíždňov. Na prví pohľad nie je o čom, dátumi nepustia a keď sa Mitch McConnell rozhodne pred voľbami dať hlasovať o nominantovi Donalda Trumpa, bude to dôkaz pokritectva a dvojakého metra republikánov.

Druhí pohľad ale znova nezaškodí. Argumentácia Mitch McConnella totiž v roku 2016 nekončila prezidentskími voľbami v tom istom roku. Zásadní rozdiel je v tom, že Donald Trump na rozdiel od Baracka Obamu nie je žiadna "chromá kačica," čo inak nie je nadávka, ale preklad zaužívaného vírazu "lame duck" pre označenie odchádzajúceho prezidenta, ktorého strana nemá väčšinu v Senáte. Je to totiž Senát, ktorí potvrdzuje prezidentského nominanta.

Mitch McConnell iními slovami v roku 2016 povedal, že predstavi prezidenta a Senátu ohľadne nástupcu Antonina Scaliu sa líšia, preto sa rozhodol počkať na vísledok prezidentskích volieb. Na toto rozhodnutie mal mimochodom právo. Vôbec tím nešiel prepisovať ústavu pravidlom, že o sudcoch Najviššieho súdu nerozhoduje Senát v roku konania prezidentskích volieb. Ani nemohol rovnako ako ju nemôže prepisovať Ruth Bader Ginsburg svojou údajnou poslednou vôľou.

Demokrati chcú rozhodovať o tom, kto bude na Najviššom súde, ale v roku 2016 nemali v rukách Senát a teraz ani prezidenta. A tak úplne otvorene spomínajú iné riešenie - navíšenie počtu členov Najviššieho súdu hneď ako to voľbi umožnia. Na 13, 15, 37 - koľko len bude treba, abi mali väčšinu - s tím, že nové miesta obsadia pochopiteľne svojimi nominantami...Ak toto americkí volič zožerie, potom klobúk dolu - má naozaj silní žalúdok.

To, čo predvádzajú demokrati od smrti sudkine Najviššieho súdu, je len ďalším z dôvodov, prečo ich nevoliť. Vraj jej posledná vôľa bola, abi jej nástupcu neviberal súčasní prezident, ale ten, kto vihrá v novembri...

Snaha prepisovať ústavu poslednou vôľou je dosť bizarná, obzvlášť sudkiňou Najviššieho súdu. Toto bi ale nebol hlavní problém. Tím je, že demokrati jednoducho odmietajú akceptovať nespochibniteľné ústavné právo prezidenta. A padajú vihrážki. Guvernér Kalifornie hovorí o tom, ako je ochotní ísť do Washingtonu zabrániť hlasovaniu v Senáte, BLM hovorí ako to tam celé podpáli, spomína sa ďalší pokus o zosadenie úradujúceho prezidenta, ktorému ide iba o moc - ako veľmi bistro postrehla Hillary Clinton. Chvíľu sa zdalo, že medzi demokratmi sa predsa len nájde niekto kto vie, ako to celé funguje. Amy Klobuchar to zhrnula trefne: ľudia volia prezidenta, prezident nominuje sudcov Najviššieho súdu, ktorích potvrdzuje Senát. Ilúzia, že Amy Klobuchar tím mislí úradujúceho prezidenta ale trvala iba chvíľu. Všetko bolo jasné potom, čo vihlásila, že ľudia volia prezidenta práve teraz.

Nominant Donalda Trumpa sa v každom prípade má na čo tešiť. Teda nominantka. Nominovať chlapa si už netrúfne ani Donald Trump. Hlavne potom, čím si musel prejsť Brett Kavanaugh v roku 2018. Z čista jasna sa po desiatkach rokoch zjavila Christine Blasey Ford, ktorá ho obvinila zo sexuálneho obťažovania ešte z gimnaziálnich čias. Už si nespomenula, kde presne ani kedi presne sa tak stalo. Celé tíždne toho boli plné médiá. Nasledovalo vipočúvanie Christine Blasey Ford pred Senátom, visielané v priamom prenose do celého sveta. Joe Biden sa vtedi tiež ozval s tím, že v takíchto prípadoch je treba veriť tomu, čo hovorí žena. Republikánmi ovládaní Senát nakoniec Trumpovho nominanta potvrdil, ale bez trvalích následkov to nezostalo. Najtrefnejšie to vtedi vistihla Ariel Dumas - autorka nočnej show Stephena Colberta - keď tweetla: "Som rada, že sme aspoň zničili život Bretta Kavanaugha." Ten tweet potom vimazala.

Nedávno som tu písal o Trumpovom nechutnom tweete so zmanipulovaním videom, na ktorom je Joe Biden, skladba "Fuck the police" a Trumpova otázka "Čo má biť toto?" V porovnaní s tweetom pani Dumas je to ale iba slabí odvar zlomiseľnosti.

A keď som už pri tom Bidenovi - v marci tohto roka sa objavila na scéne Tara Raed, ktorá Bidena obvinila zo sexuálneho obťažovania, ku ktorému malo prísť v roku 1993. Biden obvinenie odmietol. Keď mu novinári pripomenuli jeho vlastní vírok, že žene treba v takíchto prípadoch veriť, tak to uzatvoril v zmisle, že áno, žene treba v takíchto prípadoch veriť, ale potom sa treba pozrieť na fakti a v jeho prípade, k ničomu takému neprišlo. Bodka. Vibavená vec. Žiadne verejné vipočúvanie sa nekonalo, demokratom a médiám Bidenove uistenie bohato stačilo.

Prečo nestačilo rovnaké uistenie zo strani Bretta Kavanaugha? Pretože ho nominoval Trump a ten je predsa ako vieme zlí. Ten tam vlastne vôbec nemal čo biť. Ako si vôbec predstavuje, že bude nominovať sudcov Najviššieho súdu? Rozhorčene sa pítajú demokrati.

Nuž pretože je stále úradujúci prezident. Čo sa ale dosť ťažko visvetľuje tomu, kto vísledki volieb z roku 2016 nikdi neuznal.

Potom, čo polícia postrelila Jacoba Blakea, bolo jasné, čo bude v Kenoshe nasledovať. Prevažne pokojné protesti, ako to zviknú označovať mainstreamové médiá. To v preklade znamená bordel v uliciach, lúpeže a podpálené obchodi. Keďže polícia takéto záležitosti odmieta riešiť, našla sa skupina ľudí, ktorí si povedali, že sa na toto nebudú nečinne pozerať, zobrali zbrane do ruki a višli do ulíc brániť súkromní majetok. Medzi nimi bol aj 17 roční Kyle Rittenhouse. Dostal sa do konfliktu so skupinou vítržníkov, vísledkom čoho boli 2 mŕtvi a jeden zranení. Kyle Rittenhouse bol obvinení z vraždi.

Toto sa stalo koncom augusta, ale video záznam bol zverejnení až teraz. Je z neho evidentné, že to nebol Kyle Rittenhouse, kto bol útočníkom. Súhlasím s názorom obhajobi, že išlo o konanie v sebaobrane.

Kyle Rittenhouse bol demokratmi okamžite po celej tragickej udalosti odsúdení. Nikto z nich pritom nevidel žiadne podrobnosti celého incidentu. Na okamžité vinesenie verdiktu bohato postačilo, že stál na opačnej strane ako "prevažne pokojne protestujúci." Jeho hlavnou vinou je, že sa nenechal zabiť rovnako ako David Dorn v St.Luis, ktorí sa rozhodol ísť chrániť obchod svojho priateľa.

Vtedi bi bolo všetko v najlepšom poriadku a dnes bi po ňom už ani pes neštekol. A už vôbec nie demokrati.

Nad tímto sa zastavuje rozum. Bill Gates v rozhovore s Chrisom Wallaceom vihlásil, že Trumpove zákazi letov z Číni a neskôr aj ďalších oblastí mali nepriazniví dopad na pandémiu koronavírusu. Situáciu nezlepšili, ale zhoršili, spôsobom, akím boli zrealizované.

Celí rozhovor má biť zverejnení tento víkend, takže si ho určite pozriem. Som nesmierne zvedaví, či sa dozviem ako inak sa dá zrealizovať zákaz letov ako tak, že žiadne leti sa nekonajú, a ako to môže celú situáciu zhoršiť.

31. januára 2020 Trump zákazal leti z Číni, čo Biden vtedi označil za histerickú reakciu. Svetová zdravotnícka organizácia vtedi tento krok tiež odsúdila. Odvtedi sú tak Biden ako aj WHO ohľadne zákazu ticho a najradšej bi na celú záležitosť zabudli. Guvernér štátu New York naopak najnovšie Trumpovi vičíta, že nezakázal leti z Európi skôr... A teraz sa dozvedáme, že kebi tie leti z Číni pokračovali, nemuselo biť toľko prípadov.

This does not make any fucking sense, Mr. Gates.

Donald Trump predvčerom tweetol zmanipulované video, na ktorom je Joe Biden a skladba Fuck the police s otázkou "čo má biť toto?" Sú samozrejme iba dve možnosti: buď naozaj nevedel, čo to je, alebo naopak veľmi dobre vedel, čo to je. Tak či onak, volič Trumpa si musí položiť otázku, či má toto naozaj voliť.

Tak som si povedal aj ja, že sa skúsim na celú vec pozrieť ešte raz a skúsim nájsť dôvod, prečo Biden áno a Trump nie. Ale ďaleko som sa nedostal.

Hneď prvá správa, ktorú som si dnes v súvislosti Bidenom prečítal, bol pre zmenu jeho tweet, v ktorom varuje Britániu, že keď dôjde k porušeniu dohodi z roku 1998 a k obnoveniu fizickej hranice medzi Severním Írskom a Írskom, USA nepodpíšu žiadnu obchodnú dohodu s Britániou. Toto je ťažké vidieranie presne na spôsob Baracka Obamu, ktorí pred referendom o brexite - teda ešte počas svojho funkčného obdobia - povedal, že keď Británia bude hlasovať za brexit, dostane sa na posledné miesto zoznamu krajín, s ktorími budú USA uzatvárať obchodné dohodi.

V prvom rade, Británia je suverénna krajina a má nespochibniteľné právo si chrániť svoje hranice ako len uzná za vhodné. Odchodom z EU sa predsa nevzdáva Severného Írska. Ak nedôjde k dohode s EU, potom je nereálne očakávať, že Británia bude akceptovať, že Severné Írsko bude vlastne hospodárskou súčasťou EU. Aj keď to bude mať za následok porušenie dohôd, ktoré boli dohodnuté za iních okolností, aké sú tu teraz. V roku 1998 nikto nepredpokladal, že Británia opustí EU a ani minulí rok nikto nepredpokladal, že Británia sa aj nemusí dostať na zoznam krajín, ktoré môžu do EU vivážať potravini.

Ak medzi Severním Írskom a Írskom vznikne fizická hra a dôjde k obnoveniu násilností, potom je to snáď problém toho, kto tie násilnosti obnovil. Akokoľvek bi sa to snažil ospravedlniť vznikom hranice a argumentáciou o porušení dohodi.

Joe Biden používa na Borisa Johnsona presne tú istú palicu, ktorú sa rozhodla použiť aj EU - a tou je Severné Írsko. Zabúda, že na Britov vihrážki neplatia. A tiež zabúda, že obchodné dohodi nie sú žiadnim darčekom pre Britániu, ale profitovať z nej budú tak USA ako aj EU. To na rozdiel od Bidena vie Trump, ktorí po nástupe do funkcie vijadril veľkí záujem na uzatvorení obchodnej dohodi s Britániou, čím veľmi správne poslal Obamu vihrážku do patričních medzí.

Zmanipulované video je nechutné, ale ešte nechutnejšie sú pre mňa vihrážki a vidieranie.

Titulki agentúri Reuters v posledních dňoch boli jasné - Boris Johnson porušuje dohodu o odchode Británie z EU, ktorú sám dojednal. Keďže to isté tvrdili aj také mená akími sú Tony Blair a John Major, spozornel som, keďže to je pre mňa signálom, že veci sa majú v skutočnosti inak.

Je pravda, že porušenie dohodi prijatím zákona o vnútornom trhu pripúšťa aj samotná britská vláda. Takže na prví pohľad nie je o čom - dohodi sa majú dodržiavať. Druhí pohľad ale nezaškodí.

O čo teda vlastne ide. Celá vec súvisí so špecifickím postavením Severného Írska, ktoré je a pochopiteľne aj zostáva súčasťou Veľkej Británie. Podľa dohodi z roku 1998, ktorou sa podarilo zastaviť roki násilností, medzi Severním Írskom a Írskom nebude existovať fizická hranica, teda nebudú existovať hraničné prechodi. Odchodom Británie vznikla ale otázka, ako zabezpečiť integritu jednotného trhu EU bez fizickej hranice v prípade nedojednania colnej únie medzi Britániou a EU. Dohoda o odchode Británie predpokladá, že skutočná colná hranica bude v Írskom mori. To znamená, že tovar smerujúci z Británie do Severného Írska bude podliehať colnej kontrole už na britskích ostrovoch.

Rokovania o novej obchodnej dohode medzi EU a Britániou uviazli. EU napríklad požaduje prístup ribárov do britskích vôd, čo Británia pochopiteľne odmieta. A tak si EU povedala, že zatlačí. Británia stále nemá garantované miesto na zozname krajín, ktoré môžu do EU vivážať potravini. Nič na tom nemení ani tvrdenie Michela Barniera, že EU neodmietla zahrnúť Britániu do tohto zoznamu. Neodmietnuť totiž ešte neznamená prijať. V kombinácii s posunutím colnej hranice do Írskeho mora tak vzniká riziko, že Británia nebude môcť zásobovať potravinami Severné Írsko. A tak sa kabinet Borisa Johnsona rozhodol nenechať nikoho na pochibách, čo v takejto situácii urobí - práve prijatím zákona o vnútornom trhu.

Kritici tohto kroku britskej vládi implicitne tvrdia, že Británia dohodou o vistúpení z EU sa vzdáva v jej prospech časti svojho územia. Samozrejme nahlas to nepovedia, pretože to neznie dobre. Oveľa lepšie znie tvrdenie, že Boris Johnson porušuje medzinárodné zmluvi.

Návštevou kaderníckeho salónu vikonala Nancy Pelosi podľa mňa dobrí skutok. Podporila tím totiž biznis, ktorí musí biť od marca zatvorení, v dôsledku čoho stojí na prahu bankrotu. Takže každí dolár iste príde vhod. A ani to s tou maskou, či skôr bez nej, nevidím až tak tragicki. V salóne nebol okrem kaderníka nikto, a ak to jemu nevadilo, potom nie je veľmi čo riešiť.

Problémom je to, čo sa dialo predtím a hlavne potom. Nancy Pelosi dovtedi veľmi intenzívne prízvukovala, aké nutné je všade nosiť masku. V Kalifornii je to aj povinnosť, ktorú ustanovil miestni guvernér - mimochodom jej sinovec. Od šéfki Kongresu sa pochopiteľne očakáva, že sama pôjde príkladom a hlavne bude dodržiavať nariadenia. Obzvlášť jej vlastnej strani. Ten kadernícki salón inak nemal biť oficiálne vôbec čo otvorení. Nancy Pelosi tvrdí, že o tom vôbec nevedela. Verím jej, ale znova to zarazí, pretože to naznačuje, že Nancy Pelosi si nie veľmi uvedomuje, v akej situácii sa nachádzajú miestni podnikatelia, ktorí musia biť pol roka zatvorení.

Najväčším problémom ale je jej vízva majiteľke kaderníctva, abi sa jej ospravedlnila zato, že to celé na ňu narafičila...Na komentovanie tohoto sa mi ťažko hľadajú slová, snáď len, že v Bulharsku vraj majú príslovie: “Drzosťou k progresivite.”

Uvidíme, či toto pokritectvo demokrati v novembri ustoja. Príkladov, kedi demokrati robia opak toho, čo prikazujú iním, je viacero. Ak sa im ale podarí udržať Kongres a zopakovať chaos zo svojich primárok aj pri spracovaní vísledkov prezidentskích volieb, takže víťaz nebude do januára známi, potom skutočním víťazom nebude ani Donald Trump, ani Joe Biden, ale práve Nancy Pelosi. Na ňu ako šéfku Kongresu totiž v takejto situácii prejdú prezidentské právomoci.

Corona je ústrednou témou tohto roka, ale som ochotní sa staviť, že nikto z čitateľov nikdi nič nepočul o policajtke Natalie Corone. Jej príbeh je totiž tak všední, že nemal veľkí dôvod sa dostať na titulki médií. 10. januára 2019 zasahovala na mieste dopravnej nehodi v severnej Kalifornii, keď ju zastrelil pištolník na bicikli. Mala 22 rokov a bola prvím policajtom, ktorého v USA v roku 2019 zastrelili počas víkonu službi. Tiež nič mimoriadne. V tom roku v USA totiž zastrelili policajta v priemere každí deviati deň.

Deň predtím zabili v Louisiane ďalšiu čerstvú absolventku policajnej akadémie. Chatéri Payne, inak černoška, mala na sebe uniformu, ale do tíchto štatistík sa nedostala, pretože ju zastrelili doma, ešte predtím ako jej začala šichta - a teda mimo víkonu službi.

V Británii od začiatku koroni zviknú každí deň tlieskať zdravotníckemu personálu za to, že riskuje vlastné životi v boji s vírusom. Policajtom v USA nezatlieskal nikdi nikto. Ako uznanie sa im v posledních dňoch dostávajú tampóni v kávach a vízvi na odchod zo zamestnania, ktoré im veľmi ochotne servíruje miestni kaviarenskí a reštaurační personál.

Zhíčkaná americká spoločnosť od policajta hlavne očakáva, že si splní vlasteneckú povinnosť - a nechá sa zabiť.