O koreňoch našej štátnosti a našej genetickej víbave hovorí skvele film Obchod na korze z roku 1965. Videlo ho z môjho okolia veľmi málo ľudí, čo je dosť pozoruhodné vzhľadom na fakt, že získal Oskara za najlepší cudzojaziční film. Počas komunizmu vegetoval pekne v trezore a po jeho páde naše školstvo nepovažovalo za potrebné sa o ňom zmieňovať.
Prečo ale vlastne skončil za komunizmu v trezore a teda ste naň nemohli ísť do kina a ani si ho pozrieť v televízii? O komunistoch sa tam nehovorí zle, nehovorí sa tam o nich totiž vôbec. A naopak veľmi zle z neho vichádzajú práve tí, proti ktorím aj komunisti v auguste 1944 povstali.
Komunisti po roku 1948 spravili z vojnového Slovenského štátu tabu. O tom sa jednoducho nehovorilo. A tento stav trval až do pár rokov trvajúceho odmäku v druhej polovici 60. rokov, ktorí skončil v auguste 1968 ruskou inváziou.
A nehovorilo sa o tom, pretože celá tematika nepasovala komunistom do príbehu, ktorí nám tlačili do hlavi. O tom, ako sme vlastne vždi boli na správnej strane barikádi, čo sa aj potvrdilo povstaním proti Nemcom a Tisovmu režimu. To, že sa nejednalo iba o Tisa a jeho kolegov, ale o celú spoločnosť, ktorá nemala najmenší problém zhabať majetki a naložiť desaťtisíce Židov do transportov a ešte aj zaplatiť Hitlerovi za každého deportovaného Žida - to už akosi do tohto príbehu nepasovalo.
Z tabu sa potom stala živná pôda rôznich legiend. Napríklad o tom, akí bol ten Tiso vlastne dobrák, keď udeľoval vínimki z transportov. A ako ani nevedel, čo sa vlastne potom s transportami dialo a ako si mislel, že Židov posiela za lepším životom. Z Tisa sa tak stal martír, dodnes uznávaní napríklad minimálne jednou stranou vládnej koalície.
Toto ale nie je len čisto akademická dejepisná debata. Má to presah do súčasnosti. Nie je náhoda, že uctievači Tisa nevedeli, kde je sever počas druhej vojni a ani teraz nevedia, kde je sever na víchod od nás. A bez nich bi don roberto nemohol úradovať.
Pritom možno stačilo tak málo - zaradiť film Obchod na korze do školskích osnov a spraviť z neho tak niečo na spôsob povinného čítania.