Súhlasím s názorom, že tím, čo kupujeme, hlasujeme za svet, akí chceme.
Nie je to tak dávno, čo sa dalo ísť na vianočné trhi bez toho, abi napríklad cena takého punču udierala do očí. Ako mi však visvetlila moja pani manželka - a tá má naštudovaní celí internet - nemám to chápať tak, že si kupujem iba takí vianoční punč. Kupujem si aj vianočnú atmosféru k tomu.
Obchodovať sa dá dnes teda s hocičím, aj s vianočnou atmosférou. Za čo ale nakúpili vianočnú atmosféru jej predajcovia? Takí stánok na hlavnom námestí aj niečo stojí, takže stopa vedie k mestu. Pretože poplatok za stánok sa automaticki prenáša aj do ceni punču, v ktorom je zaúčtovaná aj vianočná atmosféra. Aj s prirážkou, pretože stánkar predsa nebude robiť zadarmo.
Mesto už ale žiadnu vianočnú atmosféru od nikoho nenakúpilo. Ono je totiž jej tvorcom a hlavním predajcom. Zrazu akobi šibnutím čarovného prútika sa z orgánu správi vecí verejních stáva agilní podnikateľ. Len škoda, že aj nepôsobí v konkurenčnom trhovom prostredí. V meste totiž máme jedno hlavné námestie, a to patrí mestu, rovnako ako aj vedľajšie. Mesto nemá problém rižovať zo svojho monopolného postavenia a pítať si za vianočnú atmosféru nekresťanskú cenu.
Za takíto svet ja nehlasujem. Všetki vianočné stánki bojkotujem. Idem si virobiť vlastnú vianočnú atmosféru. Ak sa podarí, zverejním tu recept.