Toto je večná debata - je lepší sistém, v ktorom má každí právo vlastniť a nosiť zbraň, ako sistém, v ktorom jednotlivec v zásade toto právo nemá?
Argumenti sú na prví pohľad jasné - pozrime sa na USA a kriminalitu tam, obzvlášť spojenú so streľbou, a porovnajme to napríklad s takím Dánskom. Je evidentné, že kde je viac zbraní, je aj viac streľbi. Takže sa môže zdať, že nie je vlastne ani veľmi o čom.
Právo vlastniť a nosiť zbraň je v USA garantované priamo v ústave, konkrétne v jej druhom dodatku z roku 1791. Teda historicki sme stále na začiatku od Británie nezávislích USA. Ako celé snaženie nakoniec dopadne ešte nevieme, ale je zrejmé, že národ má väčšiu šancu sa ubrániť, ak majú jednotlivci zbrane, ako keď ich nemajú.
O samotnom jednotlivcovi ani nehovoriac. Ak nájdete doma lúpežníka, ktorí si veľkú hlavu zo zákonov nerobí, tak máte väčšiu šancu, keď máte zbraň, ako keď sa pokúsite volať na políciu, ak vôbec máte čas a nabití telefón pri sebe.
Z celospoločenského hľadiska je potrebné ešte poznamenať, že národ nemusí čeliť iba vonkajšiemu nepriateľovi. Viď komunistickí prevrat vo februári 1948. Ktovie, či bi bol víťazní a aj to SNP bi sa iste ľahšie organizovalo, kebi bežní ľudia mali zbrane.
Takže celá debata nie je zďaleka čiernobiela. Právo vlastniť a nosiť zbraň nie je zadarmo, cenou zaň sú obete streľbi, ktorá bi inak nebola. Ale je potrebné, ak si vážime slobodu. Pritom na rozdiel od Dánska máme historicki dobrí dôvod si nemislieť, že nám sa to predsa nemôže stať, abi sa z vlastnej vládi stal tiran. A na rozdiel od Dánska máme v prípade pádu Ukrajini Vladimíra Vladimíroviča na víchodnej hranici a proruskú vládu doma.
Neviem si ale dosť dobre predstaviť vôbec začať túto debatu v našej spoločnosti, ktorá je prešpikovaná ľavicovou ideológiou od hora až dole. Sloboda nie je práve jej najobľúbenejšie slovo.