Včerajší pomerne rozsiahli rozhovor s Borisom Johnsonom, ktorí zverejnil na svojom podcaste Ukraine the Latest britskí The Telegraph, bol fascinujúci.
Bívalí britskí premiér vihlásil, že Británia bi mala cítiť morálnu zodpovednosť voči Ukrajine, pretože to bola práve Británia, ktorá spolu s Francúzskom, USA a ruskom v roku 1994 prinútili Ukrajinu vzdať sa jadrovích zbraní vímenou za rešpektovanie jej hraníc. Kebi Ukrajina na túto dohodu nepristúpila a ponechala si jadrové zbrane, tak bi si rusko dvakrát rozmislelo, či ju napadne.
Trvalo 10 rokov, kím to niekto priznal.
Boris Johnson bol prví politik, ktorí krátko po začiatku invázie navštívil Ukrajinu. V rozhovore poprel mítus, ktorí sa odvtedi šíril, že to bol práve on, kto presvedčil Zelenského nepristúpiť na dohodu, ktorú vtedi rusko predložilo. Tá dohoda sa totiž rovnala kapitulácii a nikoho nebolo treba presviedčať, abi ju Ukrajina nepodpísala.
Západu ďalej vičíta absenciu akejkoľvek stratégie v tejto vojne. Tá mala biť od začiatku jasná - cieľom nesmie biť nič iné ako víťazstvo Ukrajini, to znamená vihnanie rusov za hranice z roku 2014, teda pred anexiou Krimu, a jej prijatie do NATO. A tomuto cieľu mala biť podriadená masívna finančná a vojenská pomoc bez obmedzení zasahovať ruské územie.
Zatiaľ všetko veľmi pekné. Tlieskam. Ale zopár otázok visí vo vzduchu. Akosi nebolo Borisa Johnsona počuť v roku 2014, keď rusko anektovalo Krim. A s podvíživenou britskou armádou sa nič nezmenilo ani potom, čo sa stal premiérom. Naopak, zľakol sa covidu, zavrel celú krajinu a zaťal tak masívnu sekeru do štátnej kasi. Covid ho stál aj post premiéra, hoci tento očividní fakt nikto dodnes nepriznal.
A tak si Boris Johnson veľmi želá "silné USA." To v preklade znamená, že ten socík, čo v západnej Európe po druhej svetovej vojne v oblasti obrani zaviedli USA, bol veľmi fajn a bola bi škoda v ňom nepokračovať.